Doktorka Dialýza Odmeraná: Keď sprevádzam malého pacienta na operačku, jedna vec robí zázraky
Vyslali ju urobiť reportáž o zdravotných klaunoch, vrátila sa rozhodnutá, že tiež bude nosiť červený nos.
Je pravda, že Červené nosy sa musia veľmi veľa naučiť, než začnú chodiť do nemocníc rozdávať smiech?
Možno sa to nezdá, ale je toho naozaj dosť a naše vzdelávanie sa vlastne nikdy nekončí. Aj preto nemôžeme byť len dobrovoľníci a sme profesionáli.
Čo všetko ste si museli natrénovať?
Základom sú osvedčené rutiny, ktoré zaručene fungujú a dokážu rozosmiať. Je ich veľmi veľa, poviem vám aspoň jeden príklad – hru s dverami: keď vchádzame do nemocničnej izby, jeden klaun vojde a druhý mu povie, zatvor dvere, parťák teda vyjde von, zatvorí a zostane sám na chodbe. Ďalej sa učíme klaunovské zručnosti, musíme vedieť žonglovať so šatkami, s loptičkami, vyrábať z balónov všetky možné zvieratá, osvojujeme si pohybové gagy. A keď zvládneme základy, začíname improvizovať a každý z nás si tvorí svoj vlastný charakter.
Predpokladám, že zároveň ste aj dobre vyškolení psychológovia a zdravotníci?
Samozrejme, to je absolútny základ. Máme aj náročnú teoretickú prípravu, učíme sa diagnózy, špecifiká rôznych chorôb, musíme vedieť predvídať reakcie pacientov, ktoré bývajú veľmi rozdielne. Iné sú deti, iní seniori, inak reagujú psychiatrickí pacienti, inak onkologickí pacienti.
Prečo si zdravotní klauni dávajú smiešne mená? Prečo sa napríklad Vy voláte doktorka Dialýza Odmeraná?
Naše mená pomáhajú odľahčovať situáciu a prezrádzajú, aký má klaun charakter. Keď som si hľadala meno, boli v móde názvy z nemocničného prostredia. Moje kolegyne boli napríklad Anamnéza, Krvinka a mne sa páčila Dialýza. Dá sa s tým zároveň pekne hrať. Keď idem napríklad k menším deťom, pre ne som v skratke Lýza a na oddelení dialýzy môžem byť za veľkú šéfku. A že som Odmeraná, o tom rozhodli moji kolegovia.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
