Pôrodná asistentka odmietala topiť bábätká. V koncentračnom tábore sa jej bál aj anjel smrti Mengele

Napriek tomu, že sestra vedela, že väčšina detí pobyt v tábore neprežije, snažila sa zachrániť čo najviac životov. Na murovanej peci, na najteplejšom mieste väzenského baraku, sa jej podarilo vytvoriť improvizovanú pôrodnicu, kde za dva roky odrodila tritisíc detí. Žiadne dieťa ani matka pri pôrode nezomreli, a to aj napriek tomu, že nemala žiadnu tečúcu vodu, prikrývky, plienky či jedlo. Okrem toho bol tábor plný potkanov, infekcií, chorôb a vší, ktoré sa šírili hroznou rýchlosťou. „Pracovala som vo dne v noci bez oddychu v tých najstrašnejších podmienkach. Pôrodnícka miestnosť bola zamorená škodcami, špinou a choroba. Vodu som si musela nosiť vo vedrách, umytie matky i novorodenca trvalo asi dvadsať minúť,“ písala vo svojej správe.

Keď ju Mengele požiadal o správu o novorodeneckej úmrtnosti, Stanislawa pravdivo uviedla, že všetky deti sa narodili živé a zdravé. Táto informácie vzbudila medzi nacistami zdesenie, podľa svedectiev dostal Mengele hysterický záchvat.

Ich štatistiky totiž ukazovali, že ani na tých najlepších nemeckých klinikách nedosiahli rovnaký výsledok. Preto sa rozhodli, že deti s „árijskými črtami“ budú v rámci programu Lebensborn odoslané do nacistického Nemecka na adopciu. Stanislawa všetky tieto deti v tajnosti potetovala, aby sa v budúcnosti mohli identifikovať a znovu spojiť so svojimi matkami. Niektoré ženy však radšej svoje deti zabili, ako by ich vydali nacistom.

Sadistický doktor sa jej bál

Stanislawa dokonca zorganizovala pomoc vo forme náhradných dojok v prípadoch, keď podvyživené matky neboli schopné dojčiť. Sama pripravovala plienky aj detské oblečenie z plachiet, ktoré zháňala po celom tábore. Uspokojila sa aj s kúskom papiera či novín, do ktorých bábätka balila, aby ich aspoň trochu chránila pred chladom. Hoci Mengele Stanislawu z duše nenávidel, z neznámeho dôvodu sa jej bál. Nemal odvahu poslať ju na smrť.

„Raz, na Štedrý večer, dostala pani Stanislawa balík od rodičov, v ktorom bol chlieb. Pokrájala ho na kartóne na malé kúsočky a ponúkala ním ženy v baraku. To bola naša zakázaná vianočná oblátka. Zrazu v baraku zavládlo ticho, ruky zmeraveli, oči znehybneli. Prišiel Mengele. Pani Stanislawa sa mu snažila pozrieť do očí, no nezniesol jej pohľad. Sklopil hlavu a vyhŕkol zo seba, že na chvíľu sa opäť cítil byť človekom. Odišiel a na istý čas ustalo prenasledovanie. Väzenkyne vedeli, že pani Stanisława nad ním morálne zvíťazila,“ spomínala spoluväzenkyňa Maria Salomonová. Stanislawa Mengelemu niekoľkokrát odvetila: „Deti neslobodno zabíjať, viem to ja a istotne to viete ako lekár aj vy. Veď ste skladali lekársku prísahu!“

Jedným z najsilnejších momentov pre Stanislawu bol pôrod mladej Litovky, ktorá sa do Osvienčimu dostala kvôli pomoci partizánom. „Hneď potom, čo porodila, bolo vyvolané jej číslo. Došlo mi, že mala ísť do plynovej komory. Dieťa zabalila do špinavého kusa papiera, ktorý našla vonku, a pritisla si ho k prsiam. Jej ústa sa hýbali, ale nevydávala žiaden zvuk. Chcela mu zaspievať uspávanku, ale nebola schopná ani hlásku vydať. Z očí sa jej začali hrnúť veľké kvapky sĺz, ktoré dopadali na malú hlavičku dieťaťa. Potom odišla,“ spomínala.

Moja dcéra je nažive len vďaka nej

Článok pokračuje na druhej strane: