Pôrodná asistentka odmietala topiť bábätká. V koncentračnom tábore sa jej bál aj anjel smrti Mengele

V tábore sa starala o deti i matky najlepšie ako vedela, a tak si vyslúžila aj prezývku „matka“. Podľa historikov z tritisíc detí, ktoré pomohla priviesť na svet, väčšina zomrela od prechladnutia či hladu a päťsto z nich poslali nacisti do iných rodín. Oslobodenia tábora sa nakoniec dožilo iba tridsať týchto detí.

„Stanislawa si týždne neľahla. Veľakrát sedela u jednej pacientky, a hneď zase odbiehala k inej. Keď nastal môj čas pôrodu, vedela som, že všetko bude v poriadku. Neviem ako, ale jednoducho som to tak cítila. Moje dieťa sa v tábore držalo tri mesiace, ale vyzeralo to, že zomrie hladom. Nemala som žiadne mlieko, ale 'matka' niekde zohnala dve dojky. Dodnes neviem, čo im za to sľúbila. Moja Liz je dnes nažive len vďaka Stanislawe Leszczynskej. Nemôžem na ňu myslieť bez toho, aby som pri tom neplakala,“ hovorila o Polke spoluväzenkyňa Maria Salomanová.

Príroda sa vzoprela nenávisti

Po oslobodení Červenou armádou sa Stanislawa stretla s celou svojou rodinou okrem manžela, ktorý zahynul vo Varšavskom povstaní. Po vojne pokračovala vo svojej profesii a o 20 rokov neskôr napísala „Správu pôrodnej asistentky z Osvienčimu“, v ktorej popísala všetko, čo zažila. „Pôrodná asistentka, väzeň číslo 41355, podáva správu v mene tých, ktorí nemôžu povedať svetu o svojom utrpení - v mene matky a dieťaťa,“ vysvetlila.

Prečítajte si tiež: Najväčším zločinom v Osvienčime bolo tehotenstvo. Lekárka riskovala život, aby ochránila ženy pred Mengelem

Podľa jej slov sa v koncentračnom tábore všetky deti, napriek očakávaniam, rodili živé, krásne a bacuľaté. „Príroda sa vzoprela nenávisti, urputne bojovala za svoje práva nezlomnými rezervami životaschopnosti. Príroda je učiteľkou pôrodnej asistentky. Spolu s ňou bojuje o život a spolu s ňou propaguje najkrajšiu vec na svete – úsmev dieťaťa,“ dodala Stanislawa, ktorá zomrela v roku 1974 na rakovinu.