Žil v paralelnom vzťahu. Vašo Patejdl si musel vybrať medzi láskou k žene a povinnosťou k manželke
Neexistuje žiadna správna šablóna na to, ako žiť život, obhajoval sa známy hudobník.
Ak nie si moja, potom neviem, čia si. Máš detskú tvár a hrozne dobré vlasy. Cestičkou vo vlasoch, prídem ti v ústrety. Pesnička o nás dvoch, už nie je pre deti." Kto by nepoznal text hymny všetkých zaľúbených, piesne Vaša Patejdla Ak nie si moja. Legendárny spevák a skladateľ si prešiel svojou milostnou drámou aj osobne.
„Žil som v paralelnom vzťahu a po nejakej dobe som pochopil, že takto to ďalej nejde. Inak by som sa z toho zbláznil,” úprimne popisoval kľúčový moment vo svojom súkromnom živote, keď vyšlo najavo, že napriek 30-ročnému manželstvu udržiava v Česku pomer s výrazne mladšou ženou. Vypočul si za to tonu kritiky, ale láska je niekedy silnejšia ako všetko, čo sa proti naj postaví. Napriek tomu, že nerovnému páru nedávali veľké šance, Vašo a Miluša napokon všetkým ukázali, že ich city boli úprimné.
Krátky malíček
Vašo Patejdl sa narodil 10. októbra 1954 v Karlových Varoch do rodiny českého hudobníka a stavebnej projektantky. S otcom, ktorý v tom čase hrával so slávnymi osobnosťami, mali rovnaké mená. Vašo sa preto začal zviditeľňovať pod menom Václav Patejdl mladší.
Niekoľko rokov po jeho narodení sa rodina presťahovala do Bratislavy. „Rolu zrejme zohralo zamestnanie. Mama bola stavebná projektantka a tu asi mala viac možností. Otec bol muzikant, živil sa hudbou a komponoval. Dokonca založil kapelu s Waldemarom Matuškom a niekoľko rokov spolu hrali,“ vysvetlil muzikant ešte v roku 2014 v rozhovore pre denník Korzár.
Vašo už ako dieťa mal k hudbe blízko a to hlavne vďaka otcovi. Ten z neho chcel mať najskôr huslistu. „Hrával na harmonike a mňa, neviem prečo, dal na husle. Zachránil ma od nich len môj malíček. Mám ho kratší, než by mal byť,“ prezradil kedysi Vašo svoj "hendikep", pre ktorý nakoniec presedlal na klavír.
Zároveň priznal, že spočiatku ľudovú školu umenia veľmi rád nemal, no hudbu si nakoniec v puberte zamiloval a ostal jej verný po celý život. Po ukončení strednej školy tak absolvoval skúšky a ukončil štúdium kompozície u profesora Alexandra Moyzesa na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Elán v pivnici
V roku 1968 mal Vašo svoju kapelu, ktorá sa síce rozpadla, no v hudobnej škole sa zoznámil so spolužiakom Jožom Rážom, ktorý mal tiež kapelu. Slovo dalo slovo a mladí chalani sa spojili. Vašo sa s novými muzikantmi začal učiť hrať na gitaru. Jožo neskôr priviedol ďalších kamarátov z bratislavských škôl a tak vznikol Elán.
Známou sa kapela stala po vystupovaní v bratislavských študentských kluboch. „Začali sme skúšať po pivniciach, a to bolo jadro budúceho Elánu. Keď si vezmete, že prvý úspech sa dostavil až v roku 1979, tak je na dnešné pomery neuveriteľné, že sme hrali a skúšali viac než desať rokov,“ zaspomínal si na vznik legendy.
Chcel zmierniť tempo
Článok pokračuje na ďalšej strane: