Do Vianoc sme doma, sľuboval jej na súde. Milenci z Československa na seba čakali osem rokov
Zaľúbenci z Československa putovali za špionáž do väzenia. Milena čakala na svojho Jaroslava roky.
V máji 1960 sa nakoniec Jaroslava dočkala. Spolu s otcom sa dočkal amnestií politických väzňov. Po rokoch odlúčenia začínala dvojica nanovo. O päť mesiacov neskôr si povedali svoje áno a mali veľké šťastie. Mnoho párov s podobným osudom dlhé odlúčenie neprekonalo.
Slobodu zažili až na staré kolená
Aj keď obaja patrili k nepriateľom ľudovodemokratického zriadenia, stále mali jeden druhého. Spoločne prekonávali časy, keď si nedokázali nájsť prácu, keď im štát nechcel dať žiadne bývanie a aj to, keď tehotná Milena musela pracovať v dielni plnej jedovatých výparov. Dievčatko sa im narodilo predčasne a po roku zomrelo. „To bola naša budúcnosť. Lenže človek sa nesmie vzdať,“ uviedla Milena, ktorej sa nakoniec narodilo druhé bábätko, silný a zdravý chlapec.
Situácia rodiny sa nakoniec zlepšila, keď Jaroslav získali dobrú prácu aj vlastné bývanie. Šťastné obdobie však netrvalo dlho, v auguste 1969 boli demonštrácie proti okupácii vojskami Varšavskej zmluvy veľmi tvrdo potlačené. Nastala doba rezignácie a trvalo ďalších dvadsať rokov, než sa Václavské námestie zaplnilo znova nádejou. „Už sme neverili, že budeme niekedy slobodní,“ povedala Milena, ktorá sa nakoniec spolu s manželom dočkala revolučného roku 1989.
O rok neskôr boli Sedláčkovci rehabilitovaní a aktívne sa zapojili do činnosti Konfederácie politických väzňov. Jaroslav Sedláček bohužiaľ v roku 1997 zomrel a Milena zostala vo svojom pražskom byte prvýkrát bez svojej životnej lásky. Dnes trávi spoločné chvíle nielen so svojím synom Jaroslavom, ale aj so svojimi vnúčatami, ktoré ju povzbudili, aby svetu vyrozprávala svoj dôležitý príbeh.
