Ultrabežec Jozef prebehol Austráliu: Mal som tri krízy, keď som plakal. Bolo to 50 dní plných prekvapení
Afriku prebehne, až keď budú deti v puberte, pretože im sľúbil, že si nebezpečné veci nechá na neskôr.
Pracuje ako psychoterapeut vo Viedni, dáva kondičné tréningy žiakom druhého stupňa a pravidelne organizuje ultrabeh Výšľap na Devínsku Kobylu. Jozef Rajchl začal s ultrabehmi už pred 20 rokmi a na konte má prebehnutie Slovenska, Rakúska, Európy, Ázie aj Austrálie. Jeho beh má vždy aj charitatívny rozmer. Posledný z menovaných venoval svojej mame, ktorá sa ho už nedožila, pretože trpela Parkinsonovou chorobou. Pre Dobré noviny sa s Jozefom Rajchlom rozprávala Lucia Fričová.
Ultrabežcom ste už dvadsať rokov. Máte za sebou prebehnutia Slovenska, Rakúska, Európy, Ázie a naposledy Austrálie. Ako sa dá na diaľkové behy pripraviť?
Diaľkové behy robím už 20 rokov. Na poslednú Austráliu som sa intenzívne pripravoval päť mesiacov. Ráno som si zaparkoval auto v Brucku a ráno som bežal do roboty vo Viedni, poobede späť. Tá je odtiaľ vzdialená 50 kilometrov. Keď bolo zlé počasie, tak som zaparkoval pri Neziderskom jazere a bežal som 25 kilometrov tam a späť. V Austrálii je ale iný vzduch, vlhkosť a teplota v lete dosahovala 50 stupňov. Nie na všetko sa dá pripraviť.
Prvým ultrabehom bolo pre vás prebehnutie Slovenska v roku 2004. Išli ste z Vyšného Nemeckého do Záhorskej Vsi a za 5 dní urobili 575 kilometrov. Čo vás k tomu inšpirovalo?
Nahneval ma tréner atletiky. Nechcel ma pustiť na maratón, že je to veľa. Chcel som mu dokázať, že sa mýli, tak som prebehol Slovensko. (smiech)
O prebehnutie Austrálie ste sa už pokúšali v roku 2017, na čom to stroskotalo?
Vtedy som skončil v polovici kontinentu, lebo ma uštipol hmyz. Asi nejaká infikovaná mucha. Keď bežíte v noci s čelovkou, idú na vás húfy hmyzu. Uštipnutie mi poškodilo pečeň a teraz ju mám asi na štvrtinu nefunkčnú. Odvtedy si musím dávať pozor na alkohol, čo je na druhej strane pre zdravie človeka dobré.
Tentokrát som behal so sieťkou na čiapke. Vďaka tomu som sa dozvedel, že deti v Austrálii nesmú zabíjať rukou hmyz, lebo môže byť infikovaný. Viac ľudí tu ročne umrie na uštipnutie hmyzom ako na napadnutie žralokom alebo hadom.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane:
