Komunisti ju pripravili o veľkú lásku. Slávke ľudia nechcú veriť, že sa diali aj také veci
Keď niekomu spomína svoj príbeh, ľudia nechcú veriť, že aj také veci sa diali.
Už od začiatku musela bojovať s nepriazňou osudu v podobe zlého kádrového profilu jej otca, no nevzdala sa. Stanislava Melečková si v živote našla vášeň aj veľkú lásku, s ktorou neskôr odišla do zahraničia. Žiaľ, komunisti ju napokon od jej muža oddelili. „Keď niekde spomeniem môj príbeh, tak nechcú veriť, že aj také veci sa diali,“ vraví žena, ktorá ukázala nezlomnú vôľu a za mnohé vďačí aj priateľom a kolegom, ktorí sa jej neotočili chrbtom.
Vášňou tanec
Stanislava (Sláva) Melečková sa narodila 11. septembra 1945 v Prievidzi ako prostredná dcéra rodiny Kopálových. Mama bola učiteľkou a otec lesníkom a členom Demokratickej strany. „Členstvo ho po celý život negatívne sprevádzalo v kádrovom posudku. Za červenú knižku by do strany nevstúpil, ani keby musel, takže veľkú kariéru nerobil,“ prezradila pamätníčka pre Pamäť národa. Ukončila v Prievidzi jedenásťročnú strednú školu s maturitou a v roku 1962 začala študovať odbor matematika-fyzika na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Keďže toto štúdium bolo veľmi náročné, politická príslušnosť nehrala rolu a prijali ju bez problémov.
V Post Bellum dokumentujeme osudy ľudí, ktorí prežili útrapy totalitných režimov 20. storočia a zverejňujeme ich v medzinárodnej databáze Memory of Nations.
V Bratislave bývala na internáte a štúdium zvládala výborne. Počas druhého ročníka prepadla svojej vášni – spoločenskému tancu. Prihlásila sa do tanečnej vo vtedajšom Parku kultúry a oddychu a po čase sa stala členkou Klubu spoločenských tancov PKO. V rokoch 1966 a 1967 bola so svojím partnerom dokonca majsterkou Slovenska v latinsko-amerických tancoch. „Život bez tanca som si nevedela predstaviť,“ spomína na tie roky.
Vďaka tancu sa v roku 1966 zoznámila aj so svojím budúcim manželom, Igorom Bielikom, študentom FTVŠ v Bratislave, hádzanárom Červenej hviezdy a československým reprezentantom. „Bola to veľká láska,“ prezradila Melečková. Igor bol židovského pôvodu, narodil sa v júni 1944 a po potlačení SNP sa s ním matka musela ukrývať, aby sa vyhli transportom do koncentračných táborov.
O rok neskôr mladá Slávka začala pracovať ako učiteľka matematiky na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole, keďže gymnáziá vtedy neexistovali. Do práce sa vrhla s nadšením a s veľkým nasadením. „Tá moja snaha sa mi potom, samozrejme, od žiakov vrátila,“ okomentovala to pamätníčka.
V júli 1968 vycestoval Igor s Červenou hviezdou na turnaj do Švajčiarska, kde si predĺžil pobyt a s pamätníčkou strávili spolu týždeň v St. Gallene. Bola to jej prvá cesta za železnú oponu. „Vtedy som získala prvé dojmy z kapitalizmu. Tie výklady vo Viedni,“ usmievala sa pri spomienkach.
Pokus o útek za hranice
Letné prázdniny potom trávila u rodičov v Prievidzi a tu bola aj svedkom vstupu spriatelených vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Bolo to len pár dní pred jej plánovaným návratom do Bratislavy. Igorova matka s otčimom okamžite rozhodli, že spolu s Igorom opustia Československo. Pamätníčka sa k nim bez váhania pridala. „Bez Igora som si nevedela predstaviť svoj život. Takí sú mladí zaľúbení ľudia,“ dodala.
O svojom úmysle porozprávala staršej sestre, ktorá tiež žila v Bratislave. Tá ale zalarmovala rodičov. Keď vlak zastavil na rakúskych hraniciach, vagón po vagóne sa ním predieral sprievodca vykrikujúc: „Je tu nejaká Kopálová?“ Keď našiel pamätníčku, myslel si, že hľadá maloletú osobu. „Máte na drôte u prednostu stanice svojho otca.“ Pamätníčka vystúpila aj s kufrom z vlaku. „Nemohla som otcovi nezobrať telefón. Vlak odišiel a ja som ostala v Devínskej Novej Vsi, kam po mňa prišli rodičia. Bolo to veľmi dramatické,“ povzdychla si smutne.
V lietadle do Sydney
V Bratislave začala učiť od 1. septembra. O necelé dva týždne, deň po jej narodeninách, sa naskytla ďalšia príležitosť, keď hádzanársky tréner, Igorov priateľ, cestoval autom do Viedne a zobral ju so sebou. „A to už som nepovedala nikomu.“ Dodnes má odložený cestovný pas s pečiatkami.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
