Keď prišiel z koncentráku, vážil 45 kíl. Ľudovít vytvoril ikonický puding, ktorý zachraňoval životy
Niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu, pretože vyzeral ako „rozheganá kostra“.
„Ľúbil Leonku od samého začiatku. S Leonou, ktorá medzitým mala dve deti, sa oženil v roku 1902 a mali spolu ďalšie tri deti. Spomínam si, ako hovoril, že katolíci vedia odpúšťať. To sa mu veľmi páčilo. Katolícku vieru intenzívne praktizoval až do smrti,“ spomínala pravnučka na Ľudovíta, ktorý sa síce narodil do židovskej rodiny, no v roku 1907 celá rodina konvertovala na katolícku vieru.
Nemocnica pre chudobných
Na mladého Ľudovíta spadli všetky starosti s kúpeľmi, no nakoniec sa stal vizionárom a človekom, ktorý Piešťanom vdýchol život. Ako 97-ročný napísal vo svojej knihe, že nie všetko mu vždy vyšlo. Bol odkázaný na úvery a pôžičky, pretože zisky z kúpeľov nestačili na jeho investície. „Neustále dlhy zomieľali moju mladosť,“ napísal po rokoch Ľudovít, ktorému sa toho však mnoho podarilo.
Otvoril hotel Thermia Palace s kúpeľmi Irma, kde začali prichádzať osobnosti z celého sveta a vynašiel sa aj počas prvej svetovej vojny, keď musela väčšina mužských zamestnancov narukovať na front. Na Kúpeľnom ostrove vybudoval nemocnicu pre chorých a ranených, kde sa mohli liečiť aj nemajetní ľudia, ak 40 grajciarov na deň zaplatil za nich zamestnávateľ alebo obec.
Písali, že vraždil tehotné
„Ako rástla moja zodpovednosť, tak mi v duši silnela nádej a odhodlanie. Stály prírastok hostí a styk s novými ľuďmi boli balzamom na moje nervy,“ spomínal Ľudovít, ktorý si však spokojnosť neužíval dlho. V roku 1920 ho obvinili, že je nepriateľom štátu a že pri vzniku republiky organizoval ozbrojené hnutie odporu proti českému vojsku.
V novinách o ňom písali, že s revolverom strieľal do ľudí, páchal lúpeže a vraždil tehotné ženy. Nakoniec ho na ulici zatkli a zatvorili do psychiatrickej liečebne, kde bol dva mesiace. Prepustili ho až na amnestiu, pritom zaňho bojovali aj priatelia, rodina a Piešťanci, ktorí mu v ťažkých časoch nedovolili odsťahovať sa do Maďarska.
Manželkina smrť u zubára
Ďalšou obrovskou ranou bolo, keď v roku 1934 náhle odišla jeho manželka Leonka, ktorá zomrela vo Viedni u zubára, z ktorého mala panickú hrôzu. Ako 56-ročná zomrela na infarkt a Ľudovítovi odvtedy začali ešte ťažšie časy.
Po rozpade štátu začali byť židovskí podnikatelia tŕňom v oku a výnimkou nebol ani Winter, ktorému chceli Hitlerovi naklonení Erdödyovci kúpele zobrať, hoci nájomná zmluva mala trvať do roku 2007. Ľudovít Winter to chcel vyriešiť u Tisa, ktorému navrhoval, aby kúpele aj ich dlhy prevzal slovenský štát. Okrem toho požiadal Tisa o skromné zamestnanie pre seba a brata v kúpeľoch, no nič také sa nestalo.
Gardistu opil
Winterovcom po vyvlastnení zostal iba ružový mlyn na okraji mesta a nikto vo vedení štátu nebral ohľad na to, čo rodina urobila pre mesto a pre štát za posledné roky. „Za celých 20 rokov som nemal jediný deň odpočinku, ani nedele, ani sviatky,“ hovoril Ľudovít Winter, ktorý sa pred gardistami musel skrývať až v Bratislave. No aj tam ho našli.
Článok pokračuje na ďalšej strane: