Keď prišiel z koncentráku, vážil 45 kíl. Ľudovít vytvoril ikonický puding, ktorý zachraňoval životy
Niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu, pretože vyzeral ako „rozheganá kostra“.
„Nestratil som však duchaprítomnosť. Na gardistovej tvári som videl, že rád pije, a preto som sa ho celkom srdečne spýtal, či by nebolo rozumnejšie zaviezť ma do sanatória, aby sme si vypili dobrý oldomáš. Lechta zabuchol dvere na aute a odviezol ma domov, kde som ho dobre napojil a odmenil peniazmi,“ spomínal v knihe Winter, ktorému sa podarilo ešte chvíľku ukrývať.
Vážil 45 kíl
Počas jednej septembrovej noci v roku 1944 si ale prišli poňho a odvliekli ho do internačného tábora v Seredi, odkiaľ ho poslali do Terezína. V tom čase mal Ľudovít už 74 rokov, no ako zázrakom sa mu v koncentračnom tábore podarilo prežiť. Také šťastie ale nemala jeho dcéra Mária, ktorá v tábore zahynula a doma po sebe nechala dcéry.
Na konci druhej svetovej vojny mal Ľudovít Winter 75 rokov a vážil 45 kilogramov. Vo svojich spomienkach priznal, že po návrate z Terezína niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu, pretože vyzeral ako „rozheganá kostra“. „Sotva som sa trochu spamätal, už ma znova pochytila túžba po bývalom pracovisku – kúpeľoch,“ napísal Ľudovít, ktorý sa však do vedenia kúpeľov už nikdy nevrátil, pretože mu to komunisti nedovolili. Dodnes sa hovorí, že mal zakázaný vstup na Kúpeľný ostrov, a tak sedával aspoň na Kolonádovom moste na lavičke, kde dnes nájdete jeho sochu.
Vytvoril PP Puding
Podnikania sa však Ľudoví nevzdal ani pred osemdesiatkou, kedy si uvedomil, že na trhu chýba skutočná výživa. On sám mal po návrate z Terezína problém konzumovať tuhú stravu a vnímal, že v obchodoch je akútny nedostatok výživných potravín a problémy sa odrážali aj na zdraví dojčiat a malých detí. „Určený na posilnenie organizmu pre slabé, chudokrvné a rachitické deti, ženy v tehotenstve, dojčiace matky a všeobecne na posilnenie organizmu dospelých,“ opísal Winter legendárnu dobrotu, ktorú vyrobila a ktorú dodnes poznáme ako BB puding.
Na výrobe BB pudingu sa podieľali tí najlepší dietológovia a lekári na Slovensku a vďaka vyváženej receptúre si ho zamilovali malí aj dospelí.
„Milovala som ho. Stál vtedy 3 koruny, tak sme ho často kupovali a moja mamička mi ho varievala. Dodnes ho mám v špajzovej skrini. Používať a rozprávať sa o tomto produkte je pre mňa ako pohladenie, lebo viem, že za tým bol Opinko. Pamätám si, že sme ho jedávali pri telke, ktorú nám Opinko kúpil. Mala som 10 rokov, mama puding uvarila, dala doň piškóty a obliala malinovým sirupom. Bola to dobrota,“ spomínala pre web Dr. Oetker Winterova pravnučka Katarína Frátriková, ktorá dodnes nevie, prečo dal pradedko pudingu názov BB a čo sa za tou skratkou skrýva.
Nikdy sa nevzdávaj
Aj toto podnikanie ale Winterovi znárodnili a hoci chcel aj v starobe všetkým naokolo pomáhať a vyrábať veci, ktoré ľuďom zjednodušia život, komunisti mu to nedovolili a svoj život dožil so smiešnym dôchodkom. Ako ale spomínala jeho pravnučka Katka pre Pravdu, Ľudovít Winter, ktorého nevolala inak ako „opinko“, nebol nikdy zatrpknutý.
„Bol strašne húževnatý, ešte aj v nemocnici vo svojom veku cvičil jogu. Deň začínal aj končil modlitbou, nebol zatrpknutý. A vždy mi hovorieval: Nevzdávaj sa. Keď si myslíš, že si na dne, vždy sa dá nájsť riešenie,“ uzavrela Katarína, ktorá sa dodnes v ťažkých chvíľach sama seba pýta, čo by asi urobil opinko, ktorý bol večným optimistom.