Lujza Garajová Schrameková: S manželom IT-čkárom sme sa stretli náhodou. Mali sme veľké šťastie

Mali ste to šťastie, hrať aj s Milanom Lasicom, ktorý vás pozval do svojej hry „Listy Emilovi“ v divadle L+S. Zostali vám na toto obdobie pekné spomienky?

Dodnes si tú situáciu pamätám, lebo to pre mňa nebolo celkom ľahké rozhodnutie. Ponuka od pána Lasicu sa len tak neodmieta a veľmi som si ju vážila. Ale na druhej strane tu bola moja malá, vtedy ešte len 10-mesačná, dcérka. Keď sme „Listy Emilovi“ skúšali, stále som zápasila s výčitkami, že som sa pripravila o časť jej detstva. Hoci intenzívne skúšky trvali asi len dva mesiace a mala som podporu rodiny, manžela a o Gretku bolo dobre postarané.

Na druhej strane, bol to asi silný moment vašej kariéry, hrávať s hereckou legendou...

To, že som mohla pracovať s pánom Lasicom, bolo úžasné. Bol to herec, ktorý si každé predstavenie neuveriteľne užíval, nikdy nešiel na polovičný plyn, jeho radosť v očiach, vždy keď stál na javisku, si stále pamätám. A možno ešte výnimočnejšie bolo pre mňa, spoznať ho ako človeka. Vidíte, a opäť sa dostávam k divadelným zájazdom, vďaka ktorým sme aj s pánom Lasicom zažívali kopec srandy, či už v aute alebo niekde pri obede, a zistila som, že je to človek, ktorý sa neberie veľmi vážne. Rád sa s nami bavil len tak, o bežných banalitách života. Po tom doslova túžil a užíval si to s nami.

Divadlo, seriály, stand-up, moderovania, porotkyňa v televíznej šou... Skúsili ste snáď všetko, kde sa dá herecký talent uplatniť. Joe Trendy vás raz nazval tak milo a trefne: „legenda slovenského všetkého“. Čo z toho všetkého máte vy osobne najradšej?

Neviem, či je to smola alebo dar, ale ja sa vždy cítim najlepšie v tom najnovšom, do čoho sa práve pustím. Som asi taký večný skúšač a objavovač. Nemám trpezlivosť zlepšovať sa až do úplnej dokonalosti. Väčšina vecí mi ide od začiatku tak nejako ľahko, čiže priemer alebo nadpriemer dosiahnem bez veľkej námahy a potom idem zasa ďalej. Celý život sa mi darí poskakovať z jednej veci na druhú a vždy skončiť pri úspešných začiatkoch.

Máte to tak vo všetkom, aj v súkromí?

Asi áno. Napríklad, v čase covidu som sa pustila do výroby keramiky. Prihlásila som sa na kurz a veľmi rýchlo sa mi podarilo vyrobiť naozaj pekné a aj použiteľné hrnčeky, ktoré dokonca nepretekali. Ale tým sa to skončilo, ďalej som už nezašla a začala som rozmýšľať, že je čas naučiť sa hrať na gitaru. A vidím, že tento dar, alebo nevýhodu – naozaj neviem, čo to je – má aj môj syn Viktor, ktorého tiež baví robiť stále niečo nové.

Sú vaše deti hrdé, že majú maminu známu herečku alebo im je to skôr na obtiaž?

Riešia to minimálne. Gretka si to začala uvedomovať možno až teraz, keďže sa namotala na seriál Mama na prenájom a vidí ma hrať. A ja sa snažím deti nespájať s mojím hereckým svetom. Asi najviac si to uvedomujú, keď sme spolu niekde vonku a niekto ma požiada o podpis alebo si chce urobiť spoločnú fotku. Vtedy bežia od nás čo najďalej.

Váš manžel sa venuje IT technológiám. Ako sa stretnú herečka a programátor?

Článok pokračuje na ďalšej strane: