Lujza Garajová Schrameková: S manželom IT-čkárom sme sa stretli náhodou. Mali sme veľké šťastie
Môj OTO je v správnych rukách, hovorí obľúbená herečka.
Váš manžel sa venuje IT technológiám. Ako sa stretnú herečka a programátor?
To určite nie, dodnes nemám vzťah k počítačom, ani moderným technológiám a manžel má blízko k umeniu len ako jeho konzument. Že sme sa stretli, bolo naozaj vecou náhody a vďaka spoločným kamarátom. No dodnes mám pocit, že sme mali obrovské šťastie. Ak máte spoločných priateľov a rovnaký okruh ľudí, s ktorými si rozumiete, tak je asi veľká šanca, že si budete vyhovovať aj v manželstve. Nám tie priateľstvá zostali dodnes a teraz, už ako rodiny, chodíme každý rok na dovolenky alebo víkendy, máme deti, z ktorých sú parťáci a pre každý manželský pár je to podľa mňa veľká vec. Odporúčam, všetkým! Neviem síce teraz hneď vymenovať v čom všetkom, ale vidíme napríklad, že každý má svoje lepšie aj ťažšie chvíle a že sa dá všetko prekonať a je jedno, či ste programátor, architekt, lekárka alebo herečka.
Chceli by ste, aby aspoň jedno z vašich detí pokračovalo v rodinnej hereckej tradícii? Bola by to už štvrtá generácia. Potešilo by vás to?
Deti zatiaľ nemajú takú tendenciu, takže sa nad tým vôbec nezamýšľam. Dcéra je veľmi introvertná, čo samozrejme, nevylučuje, že by mohla byť dobrá herečka, lebo má krásny hlas, výborne spieva. No nerada sa predvádza a ak, len v malom rodinnom kruhu. A syna teraz zaujímajú úplne iné veci. Práve sa rozhoduje, na akú strednú školu pôjde, no konzervatórium vôbec nespomenul.
Vy ste vyrástli v Nitrianskom divadle, kde pôsobila vaša mama aj starý otec. Boli ste také to klasické dieťa z divadelného zákulisia?
Áno, a to doslova. Dlhé roky sme bývali priamo v budove divadla Andreja Bagara, čo je dnešné Staré divadlo Karola Spišáka, v ktorom moja mamina doteraz hrá. Takže ja som nemusela ani len cez ulicu prejsť. Z nášho bytu do divadla som chodila cez horné poschodie a byť so známymi umelcami bolo pre mňa také samozrejmé, ako v škole so spolužiakmi.
Je pre herca výhodou, keď pochádza z hereckej rodiny?
Neviem povedať, či je to výhoda. Mňa osobne to ovplyvnilo asi v tom, že neberiem to všetko až tak vážne. Niekedy aj troška závidím kolegom, keď majú zo svojho úspechu strašnú radosť. Ja ho prijímam skôr pragmaticky. Navyše som si vedomá toho, že veľkú úlohu pri ňom zohráva aj náhoda, že to nie je výlučne len otázka talentu, lebo talentovaní sme mnohí. Len niekto má to šťastie, že je v správnom čas na správnom mieste, že ho napríklad pozvú na konkurz do seriálu, ktorý sa neskôr stane diváckym hitom. Ja som takýchto náhod stretla za svoj život dosť.
Máte taký nadhľad nad úspechom, že ste sa nedávno dokonca vzdali aj svojej prestížnej sošky OTO. Venovali ste ju stand-upistke Simone, počas jej show. Nebolo to len symbolické gesto na javisku? Neodniesli ste si ju po programe zasa naspäť domov?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
