Spolužiačka ho prosila, aby nešiel za kňaza. Róberta Bezáka po narodení kriesili, ale na svete mal ostať
Bol na gymnáziu, keď sa ich učiteľka na hodine občianskej výchove opýtala, kto z nich je taký zaostalý, že ešte verí v Boha.
To, čo určuje hodnotu každého z nás, je schopnosť empatie. Aj to vravel v kampani o rešpekte emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorý sa tak stal vôbec prvým kňazom vystupujúcim v reklame. Róbert Bezák, ktorý 1. marca oslavuje 64. narodeniny, nezabudol na rešpekt ani vtedy, keď musel opustiť trnavskú diecézu, keď ho už zosnulý pápež Benedikt XVI. bez vysvetlenia odvolal z funkcie. Dnes dúfa, že jeho životný odkaz nebude len o ponížení, žiali a trápení, ale najmä o láske, slobode a dôstojnosti človeka. Toto je jeho skutočný príbeh.
Narodil sa a nedýchal
Bol prvé dieťa v rodine, túžobne očakávané. No keď sa narodil, museli ho kriesiť, pretože nedýchal. „Ale prebrali ma k životu, asi som tu mal zostať,“ spomínal v knihe Vyznanie Róbert Bezák. Rodák z Handlovej podľa vlastných slov vyrastal v klasickej kresťanskej rodine, ktorá bola podľa neho plná slušných a čestných ľudí.
„Žili sme život jednoduchých ľudí. Sústredení na rodinu. Nikdy som nevidel ani náznak toho, že by rodičia predsa len chceli niečo vybaviť, dosiahnuť cez známych. Nikdy nehľadali spôsoby, ako si nájsť v tom totalitnom režime svoje výhody,“ spomínal na svoje detstvo, ktoré sa aj napriek totalite snažil žiť naplno.
Bol triednym zabávačom
Na základnej škole v Prievidzi bol talentovaným žiakom, učil sa cudzie jazyky, chodil na hodiny hry na gitare a venoval sa aj výtvarnému umeniu. Ako tínedžer bol triednym šoumenom – súťažne tancoval spoločenské tance, s kamarátmi mal kapelu a na žiadnej akcii, kde išlo o zábavu, ani raz nechýbal. „Pamätám si, ako mi jedna spolužiačka povedala, že to im nemôžem urobiť, že pôjdem za kňaza. Povedal som jej, že by mala byť rada, ak aj medzi kňazmi budú takí, ktorí sú trochu aj k svetu,“ spomínal v knihe Vyznanie na moment, keď sa rozhodol, že bude kňazom.
Bol na gymnáziu, keď sa ich učiteľka na hodine občianskej výchove opýtala, kto z nich je taký zaostalý, že ešte verí v Boha. „Ja som sa prihlásil. Nie demonštratívne, jednoducho som bol presvedčený, že to musím priznať,“ prezradil Róbert Bezák, ktorý si vtedy povedal, že ľudia potrebujú mať niekoho, ku komu sa môžu aspoň v duchu pridať. To bol prvý moment, keď začal vážne uvažovať nad tým, že sa stane kňazom.
Komunisti Bezákovcov takmer zničili
Spolužiaci tomu nechceli veriť, pretože ho poznali ako veľmi spoločenského človeka, ktorý ich zabával tancom aj spevom. Ani jedno sa nehodilo ku kňazovi v rúchu. Vedenie školy bralo jeho rozhodnutie prísne a učitelia sa mu vyhrážali, že nemusí zmaturovať. V duchu bol už pripravený na to, že ak ho nezoberú na teológiu, bude celý život robotníkom. Jediná, ktorá považovala jeho sen za samozrejmosť, bola mama, a to aj napriek tomu, že svojím rozhodnutím ovplyvnil život celej rodiny.
Článok pokračuje na ďalšej strane: