Spolužiačka ho prosila, aby nešiel za kňaza. Róberta Bezáka po narodení kriesili, ale na svete mal ostať
Bol na gymnáziu, keď sa ich učiteľka na hodine občianskej výchove opýtala, kto z nich je taký zaostalý, že ešte verí v Boha.
Komunisti z Prievidze dali hneď Bezákovcom pocítiť, že si mal ich syn vybrať iné smerovanie. Jeho otcovi znížili v banke úradnícky plat o tretinu, súrodenci nemohli ísť na strednú školu v Prievidzi, aby neboli príliš na očiach.
„Nebolo možné úplne zatajiť, že ich brat študuje za kňaza, veď vtedy všetko evidovali, ale veľmi sa tým nemohli ani chváliť. Keď niekde bolo treba uviesť, čo robím, tak napísali, že študujem na CMBF, čo bola skratka Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty,“ spomínal na spôsob, akým sa chránili a zároveň hovorili pravdu. Róbert Bezák sa potom ako 19-ročný ocitol v kňazskom seminári.
Citové vzťahy so ženami
Spočiatku netušil, čo ho čaká, no vedel, že ako prvé musí byť opatrný vo vzťahoch a striedmy v zábave. Podľa jeho slov to nebral ako veľké odriekanie, vedel, že na takýto život sa musí pripraviť čo najskôr. „Viete, že nemá zmysel si vytvárať silné citové vzťahy so ženami, lebo do vášho ďalšieho života sa nemôžu preniesť. Spolupatričnosť s ostatnými a celý ten uzatvorený svet seminára má takú príťažlivú silu, že okolitý svet vám ani veľmi nechýba,“ hovoril úprimne vo svojej spovedi.
Svoju vieru sa rozhodol brániť aj vtedy, keď si poňho k rodičom prišli dvaja eštebáci, ktorí ho vypočúvali celé hodiny. Chceli, aby s nimi spolupracoval a za odmenu mu chceli nosiť knižky zo zahraničia. Žiadna ponuka však preňho nebola platná.
Najmladší slovenský arcibiskup
Napokon sa mu začali vyhrážať, že ho môžu vyhodiť zo školy, no Róbert Bezák so sebou nenechal manipulovať a nakoniec sa ako 24-ročný stal kňazom a rehoľníkom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa – Redemptoristov. Pocit šťastia mladého kňaza ho sprevádzal ešte mnoho rokov.
Článok pokračuje na ďalšej strane: