Včelár a kňaz Radomír Vařák: Ak chcete naozaj kvalitný med, existuje jedno zásadné odporúčanie

Je pravda, že včely rozoznávajú tváre a preto svojho včelára po čase neštípu? 

To by som si netrúfol tvrdiť. Určite však vieme, že včely majú mimoriadne dobre vyvinuté pachové receptory. Preto k nim nechodíme navoňavkovaní ani v oblečení opranom v aviváži. Na to reagujú veľmi citlivo a veľmi podráždene.

Čo je podľa Vás na práci so včelami najkrajšie?  

Ja osobne najviac oceňujem psychickú pohodu, ktorú mi táto záľuba prináša. Pri včelách zabudnete na všetko, vnoríte sa do ich sveta a stratíte aj pojem o čase. Mne sa to stáva dosť často, včely sú pre mňa preto dokonalá psychohygiena. Veľmi príjemný na včelárstve je aj výsledok našej práce, keď si sami dorobíme kvalitný zdravý med. 

Keď ste sa zo Starej Turej presťahovali na farnosť v centre Trnavy, priviezli ste so sebou aj úle so včelími rodinami. Ako sa im tu darí, majú sa v meste dobre? 

Najskôr som sa toho obával, ale aj skúsení včelári ma uisťovali, že to vôbec nie je problém. Ba práve naopak. V súčasnosti platí, že včely majú niekedy priaznivejšie podmienky na život v mestách, ako v poľnohospodárskych lokalitách. Tam, kde je krajina intenzívne obhospodarovaná, ošetrovaná pesticídmi alebo rôznymi postrekmi, majú veľký problém, pretože chémia ich zabíja. Z vlastnej skúsenosti už môžem potvrdiť, že včelám sa v meste môže dariť veľmi dobre.   

Aký med dokážu farské včely z centra mesta vlastne vyprodukovať? 

V okolí fary majú výborné podmienky. Som vďačný, že Trnava je zelené mesto a mnohí včelári z okolia mi toto stanovište dokonca závidia. Rastie tu veľa pagaštanov, líp, javorov, sú to silné dospelé stromy, ktoré bohato kvitnú a majú slušné výnosy nektáru, čo sa odráža aj na prínose medu v mojich úľoch. Okrem toho je v okolí aj veľa záhrad a rozkvitnutých balkónov, vďaka čomu naše včely nemajú problém nájsť si počas celej sezóny kvalitnú pašu.  

Mávame napríklad jarný med, je to mix z najrôznejších kvetov, ktoré v apríli a máji bohato kvitnú. Včely vtedy zbierajú rôzny nektár a med sa preto nedá identifikovať podľa jedného druhu kvetov. Potom sa nám podarí ešte aj lipový alebo slnečnicový med, ale to je už na druhom stanovišti, na okraji mesta. 

Môže mať človek nad svojimi včelami takpovediac kontrolu a prehľad, kam lietajú za nektárom? 

To už je vyskúmané, že dolet včiel je v rádiuse približne 5-6 kilometrov, ale keď je v okolí úľov dosť nektáru, tak ďaleko neodletia, nemíňajú zbytočne energiu. Čím bližšie je zdroj paše, tým lepšie. A to je aj prípad mojich včiel. Jedna z fascinujúcich vecí na nich je, že dokážu presne odhadnúť svoje možnosti. Pred výletom z úľa sa napijú medu, čo je vlastne ich palivo, a presne vedia, na akú vzdialenosť môžu s touto zásobou zájsť, aby sa vládali aj vrátiť.

Dobrý a úspešný včelár by mal byť nielen znalcom včiel, ale aj prírody. Čo všetko o nej musíte vedieť? 

Treba čo najlepšie poznať krajinu v rádiuse doletu svojich včiel. Čo v nej rastie, čo, kde a kedy kvitne a teda, aký nektár budú lietavky počas sezóny postupne do úľov prinášať. V súčasnosti to máme dosť komplikované, veď vidíte, čo sa deje s počasím teraz. Vo februári máme teploty typické pre marec, apríl. Existujú však určité pravidlá a návody, podľa ktorých sa môžeme riadiť. Napríklad vieme, že keď rozkvitnú egreše a marhule, tak zhruba o štyridsať dní bude kvitnúť agát. Veľa záleží aj od nadmorskej výšky. Nie je to jedno, či včelárčime v Trnave alebo napríklad v Banskej Bystrici. Hovorí sa, že každých plus 100 až 150 metrov nadmorskej výšky znamená posunutie kvitnutia rastlín o jeden týždeň. Takže každý včelár si musí vytvoriť vlastný prehľad o prírode.  

Spomenuli ste, že včelárčite aj kvôli svojej rodine, aby ste konzumovali kvalitný a pravý med. Je to podľa Vás naozaj taký veľký problém? 

Článok pokračuje na ďalšej strane: