Vystavovali ho v cirkuse ako netvora. Za netradičnou tvárou Slonieho muža sa ukrývala krásna duša
Jeho jediným životným priateľom bol lekár, ktorý mu dal šancu cítiť sa ako normálny človek.
Historici dnes odhadujú, že Joseph si uvedomil svoju inakosť a chcel na nej zarobiť. V roku 1884 ho označili za „napoly človeka, napoly slona“ a začal svoju kariéru „Slonieho muža". „Nie je tu, aby vás vystrašil, ale aby vás osvietil,“ písali na plagáte cirkusanti, s ktorými vystupoval. Predstavenie malo úspech. Josph si odkladal časti zisku, aby si raz mohol kúpiť vlastný dom.
Na jedno vystúpenie prišiel aj chirurg Frederick Treves, ktorého Joseph spočiatku zaujal len ako pacient, no nakoniec sa stali priateľmi. „Najzaujímavejšia bola jeho hlava. Bola veľmi, veľmi veľká. Ako obrovská taška s množstvom kníh,“ napísal neskôr doktor o mladíkovi, ktorému zariadil podkrovnú izbičku v nemocnici, kde sa po rokoch mohol cítiť konečne bezpečne.
Šťastný každý deň, každú hodinu
Stále spával posediačky, pretože váha jeho hlavy mu mohla rozdrviť krk. Napriek tomu bol najšťastnejším v živote. Doktor Frederick mal kontakty s najvyššou anglickou smotánkou, vďaka čomu sa nesmelý Joseph stretol aj s britským následníkom trónu, kráľom Eduardom VII., a jeho manželkou Alexandrou Dánskou. „Princezná z Walesu vstúpila do jeho izby s úsmevom a vrelo mu potriasla rukou. Joseph Merrick žiaril radosťou,“ opísal vysnívané stretnutie doktor Treves a dodal: „Môžem povedať, že v tom čase bol jedným z najšťastnejších stvorení, ktoré som mal možnosť stretnúť. Opakovane mi povedal: Som šťastný každý deň, každú hodinu.“
Zástupcovia cirkusu rozhodli, že Joseph pôjde s nimi na vystúpenia po pevninskej Európe. Práve keď konečne zarábal poriadne peniaze, v Belgicku mu jeho nový oblastný manažér ukradol všetky peniaze a opustil ho. Uviaznutý na cudzom mieste, nevedel, čo má robiť.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
