Zdeno Chára sa do Táne zaľúbil na stredoškolskej exkurzii. Čakávala ho aj vtedy, keď trénoval do polnoci
Otec Zdenovi Chárovi vždy hovoril, aby nezabúdal na dve čarovné slovíčka - prosím a ďakujem. Tie otvárajú dvere a srdcia do sveta.
Keď ho kedysi videli tréneri v NHL, neverili, že z neho môže niekedy byť hviezdny hokejista. Viac ako dvojmetrový a 116-kilový Zdeno Chára bol pre nich len príliš vysokým a príliš pomalým obrom. „Panebože, toto je budúci člen Siene slávy? Tak to ani náhodou,“ myslel si vtedy o ňom hokejový kolega Andrew Ference. Dnes priznáva, že sa o hokejistovi, ktorý 18. marca oslavuje 47. narodeniny, mýlil.
Sen sa začal za rodným domom
Obor z Trenčína začal hrať a víťaziť. V základnej časti NHL odohral 1680 zápasov, 200 zápasov hral v play off a hviezdil aj v stovkách medzinárodných stretnutí, ktorými si vyslúžil rešpekt po celom svete. Po 25 úspešných sezónach sa slovenský obranca v roku 2022 rozhodol ukončil svoju výnimočnú hráčsku kariéru. „Je tu veľa ľudí, ktorí mi pomohli prispieť k môjmu úspechu. Ďakujem,“ odkázal Chára, ktorý za svoj úspech ďakuje najmä svojim rodičom a manželke Tatiane, ktorá pri ňom stála od samého začiatku.
Chárova cesta za hokejovým snom začala za ich rodinným domom v Trenčíne. Jeho otec Zdeněk bol československým reprezentantom v zápasení a šport bol odjakživa vpísaný do ich rodinnej DNA. Zdeněk ozdobil stromy na záhrade rôznymi cvičebnými pomôckami – na čerešni visel povraz, vysoko na jabloni boli kruhy a na biednej slivke viselo boxovacie vrece.
Podľa otcovho príkazu musel mladý Zdeno kŕmiť sliepky a králiky a pri každom prechode popod jabloň musel spraviť aspoň dva zhyby. „Môj otec stále cvičil, človek sa k tomu pripojil. Odvtedy som bol posadnutý tréningom,“ povedal Chára pre Boston Globe.
Basketbalistom byť nechcel
Zdena sa každý pýtal, či nechce byť basketbalistom a otázka bola pochopiteľná. S výškou 206 centimetrov to vyzeralo, že by sa hodil viac na basketbalové ihrisko. Ako dorastenca v Dukle Trenčín ho tréneri presviedčali, aby sa zameral na basketbal, no on mal iba jedinú vášeň – hokej. „Pamätám sa, ako mi raz Zdenko povedal: oco, ideme na zimák, chcem to skúsiť. Vtedy som na jeho očiach videl, že mu učaroval hokej,“ povedal jeho otec Zdeněk.
Zdeno bol pritom už v štvrtej triede a zatiaľ čo on sa ešte len učil korčuľovať, jeho rovesníci už hrali žiacku ligu. Keď si prvýkrát obul korčule, myslel si, že to bude jednoduché, ale keď sa rozbehol na ľad, rozbil si nos. „Tréner Ernest Bokroš povedal, že z neho v živote hokejista nebude. Ani hokejista, ani obranca. A ja som mu vtedy povedal: Pamätaj si, z môjho syna raz bude najlepší obranca na svete. Ja si ho budem trénovať sám,“ spomínal Zdenov otec.
Úspech iba pre bohatých
V Dukle preňho nenašli miesto, vraj nemal dostatok talentu, preto odišiel hrať nižšiu žiacku ligu do Piešťan. Podľa Cháru sa do áčkového tímu dostali iba deti z bohatých rodín. Jeho otec nemal chuť platiť za to, čo jeho syn roky kritizoval ako nespravodlivý systém. „Chlapče, budeš najlepší hokejista, len to nesmieš vzdať,“ hovoril mu otec podľa Hospodárskych novín.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
