List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

„Prvý polrok ma ani nepredstavila rodine, keďže tu sú vzťahy stále pomerne konzervatívne a žena si musela byť naozaj istá, že som materiál na ženenie,“ usmieva sa a dodáva, že sa pol roka stretávali občas cez víkendy, až kým Lim rodičia definitívne nedovolili presťahovať sa do plážového mestečka Nha Trang.

„Aj napriek tomu, že bola celý život kávovou farmárkou, v meste som jej našiel prácu recepčnej. A kávu sme z počiatku vôbec neriešili, keďže ani ona ju nepila, aj napriek tomu, že ju po generácie pestovali,“ vysvetľuje Marián.

Ako je to s bohatstvom výrobcov kávy

Marián a Lim prvýkrát sadli na motorku a išli navštíviť jej rodinu pod vrchom Langbiang (2167 m). „Bol som naozaj prekvapený z veľmi skromných podmienok, v akých žili. Štyri generácie v jednom drevenom dome bez sprchy a záchod bola iba diera za domom. V tej dobe som mal asi ešte naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí,“ spomína si na kontrast, ktorý mu vždy pri návrate do mesta vŕtal v hlave.

„Raz, keď sme navštívili jej rodinu počas zbernej sezóny, som sledoval, ako znášajú obrovské bágle ťažkých kávovníkových čerešní a predávajú ich obchodníkom, ktorí každý večer pristavujú nákladiaky. Keď som sa však pýtal, koľko sa tak urodí čerešní na hektár alebo priemerne na jeden strom, tak mi nevedeli dať odpoveď. Nerozumel som, ako potom môžu vedieť, či vlastne niečo zarobia,“ zisťoval zdesene. Napokon sa však dopracoval k tomu, že Vietnam je síce druhý najväčší exportér kávy na svete, ale iba 3% z toho predstavuje žiadanejšia arabika.

„Keď som sa teda spýtal Lim, čo pestujú tam u nich, vysvitlo, že arabiku, keďže v tej nadmorskej výške by už robusta neprežila, tá potrebuje teplejšie klimatické podmienky. Ďalej vysvitlo, že od pozbieraných kávovníkových čerešní je ešte dlhá cesta k samotnej šálke kávy, ktorú si vychutnávame doma alebo v kaviarni,“ vysvetľuje nám Marián s tým, že ani samotní farmári svoju kávu nikdy neochutnali, keďže ovocie len predávali obchodníkom, ktorí sa starali o ďalšie kroky.

Kultúrny šok

Zrazu si uvedomil, že sa farmári z roka na rok len viac zadlžujú. Svojej novej rodine túžil pomôcť. „Získaval som čoraz viac rešpektu voči tunajším ľuďom a ťažkej práci, ktorú odvádzajú. Videl som aj to, že veľa farmárov kávy už nechcelo pokračovať, keďže je sezónnou záležitosťou a radšej sadili jahody, kvety a iné plodiny, kde mohli mať príjem celý rok,“ vrátil sa v mysli do momentu, kedy si o káve začal študovať viac. Posledným kúskom skladačky bolo, keď sa koncom roka 2018 zbalili a presťahovali k jej rodine na kávovú sezónu priamo na farmu.

„Problémov okrem jazykovej bariéry zo začiatku bolo hneď niekoľko. Človek berie tečúcu sprchu a normálnu toaletu ako samozrejmosť, ale hold tu musel ísť komfort stranou. Prosíkať internetovú spoločnosť, aby mi tam natiahla dvojkilometrový kábel, bolo tiež zábavné,“ opisuje Marián pri otázke, čomu všetkému ako cudzinec čelil v cudzom svete.

Kávový svet ho však zrazu celkom pohltil a to aj napriek tomu, že mal ďaleko od ekonomiky, financií a poisťovníctva, ktoré študoval, a od IT sektoru, v ktorom pracoval. „Moje skúsenosti sa končili asi niekde na hranici polievania záhrady za domom a rýľovania dedkovej záhrady každý rok za mlada. Postupom času som sa však pre kávu veľmi nadchol a dokázal o nej rozprávať celý deň,“ dodáva s tým, že keď sa dostal k termínu výberová káva, učarovala mu myšlienka sústrediť sa výlučne na kvalitu a nie kvantitu, ktorou bol Vietnam známy vo svete.

Takmer sa neoženil

Článok pokračuje na ďalšej strane: