List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve
Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína si pre Dobré noviny rodák z Galanty. Marián sa sa nezľakol obrovskej chudoby a po boku krásnej Lim zvládol aj kultúrny šok.
Postupne sa snažil meniť zaužívané pravidlá, no spočiatku ho nikto nepodporoval. „Farmári boli vždy skeptickí voči novým veciam. Mne bolo hneď jasné, že je potrebné od základov prekopať celý systém, vynechať čo najväčší počet medzičlánkov a zabezpečovať si všetko sami, pokiaľ možno až k samotným pražiarom. Samozrejme, mi bolo jasné, že bude potrebná riadna dávka trpezlivosti, keďže zmeniť zaužívané zvyky, ktoré si vybudovali počas 100 rokov pri komoditnej produkcii, sa nedá zo dňa na deň,“ prezrádza.
Aj keď jeho odhodlanie takmer zmarili úrady, s podporou Lim všetko zvládol. „Kapitolou samou o sebe je to, že cudzinec nemôže vlastniť pôdu ani dom vo Vietname. Pri exportnej firme, ak by bola aj len čiastočne na cudzincove meno, by nastávalo obrovské množstvo problémov. Kto zažil byrokraciu vo Vietname, ten sa u nás pri čakaní na úradoch bude iba usmievať. Len sobášny list nám trval 10 mesiacov, keďže v dedine, kde žije, o Slovákovi ešte ani nechyrovali a vôbec netušili, čo treba robiť,“ poodhalil ďalšiu vtipnú príhodu, na ktorú nikdy nezabudnú.
Nezabúda na rodákov zo Slovenska
„Musím priznať, že Vietnam ma dosť zmenil a na Slovensku som bol prvý krát po siedmych rokoch až minulé leto. Rád by som však toto leto prišiel aj s Lim a skoro trojročným synom, keďže obaja ešte neboli mimo Vietnam. ... Život vo Vietname mi vyhovuje, takže momentálne neplánujem trvalý návrat na Slovensko, ale rád by som, aby sme prepojili obe časti sveta našou kávou,“ praje si Marián, ktorý v ďalekom Vietname napokon vybudoval farmu s názvom Zenya.
Kávu na Slovensku však exportuje už šiesty rok, teda prakticky od momentu, kedy si ju začali sami spracovávať. Ako však hovorí, prvé roky boli náročné, keďže Vietnam nemal práve najlepšiu reputáciu vo svete a ľudia často ani nevedeli, že sa tam pestuje aj arabika a už vôbec nie výberovej kvality.
Aj vďaka ľuďom, ako je Peter Szabó zo slovenskej pražiarne Coffeein, im začali ľudia veriť. „Peťo z Coffeeinu aj s priateľkou tu u nás strávili cez sezónu viac ako dva týždne. Zamakali si s nami a myslím si, že pre pražiara je takáto skúsenosť neoceniteľná, keďže vie o svojom produkte všetko, od úplného začiatku. Ja som sa naopak tiež veľa naučil o kávovej scéne u nás a celkovo čo to obnáša vlastniť úspešnú pražiareň a e-shop,“ dodáva Marián, ktorý aj tento rok, približne v máji, pošle kávové zrnká naším smerom.
*Článok bol pripravený v spolupráci s pražiarňou kávy Coffeein.