Marek Roháček z Návratu: Deti nemajú byť štátne, ale naše. Na Slovensku sme v jednej veci unikátom

Čo to znamená profesionálna náhradná rodina?

Je to taký náš slovenský fenomén, ktorý je ojedinelý aj medzinárodne. Profesionálne náhradné rodiny vznikli ako lepšia alternatíva voči ústavom, pretože starostlivosť o deti zabezpečujú v rodinnom prostredí. Profesionálni rodičia sú vlastne zamestnanci detského domova, je to ich profesia, akurát ju vykonávajú doma, o deti do šiestich rokov sa starajú vo svojej vlastnej domácnosti.

Máme takýchto rodín toľko, že sa naozaj dokážu postarať o všetky detičky, ktoré to potrebujú? A osvedčili sa?

Je ich už okolo tisíc po celom Slovensku, no bolo by dobré mať ich ešte o niečo viac. Ja ich považujem za úspešný model sociálnej starostlivosti. Na jednej strane to prospieva deťom, pretože môžu v citlivom období svojho duševného vývoja vyrastať mimo ústavov, v rodinnom kruhu. Na druhej strane sú aj dobrou príležitosťou uplatnenia pre niektoré rodiny.

Napríklad v regiónoch, kde je nedostatok pracovných ponúk, môže žena, ktorej povedzme už odrástli vlastné deti, namiesto dlhého dochádzania kamsi za prácou využiť takúto možnosť uplatnenia. Samozrejme, za podmienky, že spĺňa potrebné kritériá a schopnosti.

Stále však asi platí, že úplne najideálnejším riešením je, aby sa opustené detičky dostali do bežných rodín a vyrastali až do dospelosti v normálnom rodinnom prostredí. Aké sú dnešné možnosti pre takéto rodiny?

Základný model, o ktorom sa asi najviac hovorí a vie, je osvojenia dieťaťa, čo je vlastne nový názov pre adopciu. Osvojenie znamená, že dieťa je navždy zverené adoptívnym rodičom a je ako ich vlastné. Okrem toho ešte existuje možnosť pestúnskej starostlivosti.

Tá sa týka detí, ktoré nie sú právne voľné, teda nemôžu byť adoptované a náhradní rodičia musia rátať aj s možnosťou, že takéto dieťatko budú sprevádzať životom len po istý čas, lebo biologickí rodičia sa ho právne nevzdali.

Pestúnska starostlivosť nie je na Slovensku veľmi populárna. Za spomenutých podmienok mnohí ľudia nad ňou vôbec neuvažujú. Potvrdzujú to aj Vaše skúsenosti?

Áno, a je to v niektorých prípadoch pochopiteľné. Najmä u ľudí bez vlastných potomkov je túžba mať dieťa primárne pre seba a navždy ako svoje prirodzená. Ale pestúnska starostlivosť im toto nezaručuje. Pestún musí rátať s tým, že biologickí rodičia sa môžu po čase ozvať, že dieťa sa s nimi bude možno aj stretávať a bude treba zvládať dynamiku vzťahov, ktorú to prináša. A to určite nie je pre každého.

Treba však povedať, že práve takýchto detí je u nás veľa. Sú to vlastne takmer všetky deti do šiesteho roka života umiestnené v profesionálnych náhradných rodinách. Sú voľné pre pestúnsku starostlivosť a proces ich získania do rodiny je oveľa rýchlejší ako pri adopcii.

Vy sám ste príkladom, že to môže fungovať. S manželkou máte dve vlastné deti a dve ste prijali do pestúnskej starostlivosti. Vo Vašom prípade to bolo jednoduché rozhodovanie?

Ja som sa v tom čase týmito otázkami už zaoberal odborne. Ako vysokoškolák som chodieval na prax do detských domovov a tak to prišlo akosi prirodzene, že sme sa s budúcou manželkou rozhodli dať dvom deťom a vlastne tým aj sebe šancu na bohatší, zaujímavejší život.

V tejto súvislosti sa natíska otázka, prečo sa o náhradné rodičovstvo väčšinou zaujímajú len bezdetní manželia? Takéto poslanie môžu predsa prijať aj rodiny s vlastným dieťaťom alebo dokonca aj jednotlivci, ktorí nemajú partnera.

My sa neustále snažíme tento signál do spoločnosti vysielať. Možno to mnohí ľudia nevedia, ale na Slovensku môže naozaj aj človek žijúci bez partnera, poskytnúť domov opustenému dieťatku. Rovnako komunikujeme, že pestúnska starostlivosť je ideálna pre rodiny, ktoré majú vlastné deti. Napríklad pre manželov, ktorým už odrástli a vyleteli z hniezda, no im zostalo stále dosť energie a motivácie venovať ju niekomu.

Môže to dať ďalšej etape ich života dôležitý zmysel. Alebo možno sú rodiny, ktoré nepotrebujú prechádzať plienkovým obdobím a vedia si predstaviť, že by mohli aspoň nejaký čas sprevádzať životom dieťa, ktoré je odkázané na pomoc iných ľudí.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: