Marek Roháček z Návratu: Deti nemajú byť štátne, ale naše. Na Slovensku sme v jednej veci unikátom
Chceme mať Slovensko, v ktorom nebude musieť žiadne dieťa vyrastať v detskom domove, hovorí Roháček.
Ako človek zistí, či má alebo nemá na to, aby do svojho života prijal nevlastné dieťa a dokázal sa oňho postarať?
Ak sa s takouto myšlienkou začnete pohrávať, je dobré sa do toho hlbšie ponoriť a venovať tomu dostatok času. Každý sa musí vopred utvrdiť, či je stavaný na takéto poslanie. A nie je na tom nič zlé, ak sa nakoniec rozhodne, že do toho nejde. V každom prípade bude mať obohacujúcu skúsenosť.
Takže ako na to?
My potenciálnym záujemcom napríklad odporúčame stretnúť sa s ľuďmi, ktorí už poskytli náhradnú rodinu opusteným deťom. Takéto stretnutia vieme sprostredkovať aj u nás v Návrate. Ponúkame aj nezáväzné konzultácie. Je tiež možné prísť do Klubov náhradných rodín a dozvedieť sa veľa konkrétnych skúseností.
Existuje stránka adopcia.sk, kde možno na veľa otázok nájsť odpovede. My sme už spracovali aj desiatky edukačných filmov a na YouTube si možno pozrieť výpovede ľudí. K dispozícii máme aj dosť kníh, ktoré radi požičiame. Tých možností je dnes naozaj dosť.
Náhradné rodičovstvo je zodpovednosť, je starosť, ale na druhej strane určite aj radosť. Napokon tak ako pri biologických deťoch. Čo dáva dospelému človeku náhradné rodičovstvo?
V zásade ide o ľudskú spolupatričnosť a naplnenie rozmeru života, byť tu pre druhých a pomôcť im. Určite aj tu platí všeobecné pravidlo, že ak človek zo seba niečo dá, niečo zasa dostane naspäť. Čím viac je ochotný vyjsť zo svojej komfortnej zóny, o to viac sa mu vráti. Náhradné rodičovstvo nesie so sebou veľa rozvojových momentov aj pre dospelých. Poskytuje im istú flexibilitu a možnosť rozvíjať sa.
Dostávajú množstvo nových informácií, naučia sa veľa o deťoch, počúvať ich a lepšie im rozumieť. Ľudia, ktorí k nám do Návratu prichádzajú na prípravu pred prijatím dieťaťa do svoje rodiny a majú už aj vlastné deti, veľmi často skonštatujú, že je škoda, že toto všetko nevedeli skôr.
Zdá sa, že náhradní rodičia sú lepšie pripravení na rodičovstvo ako mnohí biologickí. Môžete to potvrdiť?
Povedal by som to tak, že náhradní rodičia dostávajú vďaka príprave príležitosť robiť to lepšie ako mnohí biologickí rodičia.
Je náročnejšie vychovávať adoptované dieťa ako vlastné?
Nerobil by som z toho veľkú vedu. Občas počúvame, že mať adoptované dieťa je niečo úplne iné, ako mať vlastné. Ale nie je to pravda. Každé dieťa máme prijať bez podmienok, výhrad a tvorenia nejakých špecifík. Vždy je najdôležitejšie byť normálnym a milujúcim rodičom.
A v prípade osvojenia či pestúnstva treba len rozumieť niektorým špecifickým situáciám, pretože dieťatko si so sebou prináša nejaké zážitky, možno aj istú traumu. Na to však zasa stačí využiť pomoc odborníkov, ktorú aj my v Návrate ponúkame.
Kedysi sa adopcia tajila pred svetom aj pred samotným dieťaťom. Dnes, naopak, sa o nej v rodine hovorí absolútne otvorene. Je to lepšia a správnejšia cesta?
To bezpochyby. Pre zdravý vývoj dieťa je nesmierne dôležité, aby vedelo, kto sú jeho rodičia, po kom napríklad je, po kom vyzerá tak, ako vyzerá alebo má nadanie, schopnosti. Navyše, pred dieťaťom informáciu, že je osvojené, nemožno utajiť. Vždy sa ju dozvie. Ak nie doma, tak od niekoho iného a zvyčajne to býva bez prípravy, v nevhodnej a napätej situácii a nevhodným spôsobom. A to je pre dieťa strašný až bytostný podraz. Znamená to, že ľudia, ktorých má rado a dôveruje im, mu zatajili základnú informáciu.
Nepoznám prípad, že by takéto niečo nevyvolalo v rodine problém. Nemusí sa to prejaviť okamžite, niekedy sa dôsledky vyplavia až s odstupom času, keď si to už rodina možno ani nedá do tejto súvislosti. Môj hlavný odkaz v tomto smere je, že my dospelí niekedy dokážeme deťom stáť na kábli. Ale ak niečo zahmlievame, zatajujeme, tak tým veci vlastne len komplikujeme.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane:
