Marek Roháček z Návratu: Deti nemajú byť štátne, ale naše. Na Slovensku sme v jednej veci unikátom

Príprava na náhradné rodičovstvo je pre dospelých pomerne náročná záležitosť. Spadá do nej teoretická príprava, skúmanie ich spôsobilostí, napríklad aj psychických a sociálnych. Musí to byť všetko také zložité?

Pokúsim sa to vysvetliť čo najjednoduchšie. Keď sa dieťatko narodí a zostane bez rodičov, z ústavy je dané, že jeho ochranu na seba preberá štát. Ten ju môže delegovať na nejaké subjekty, my sme tiež jedna z akreditovaných inštitúcií, ktoré pomáhajú hľadať deťom náhradnú rodinu a budúcich rodičov pripravujú na takéto poslanie. Je to prirodzené a vyžaduje to aj legislatíva, že štát musí vedieť, komu dieťatko zveruje, do akej rodiny ho umiestňuje, aby bolo v bezpečí a v stabilnom prostredí.

Proces, v ktorom sa overujú finančné, zdravotné, sociálne podmienky záujemcov, musia všetci dodržať. Ale čas overovania, spoznávania rodín by podľa nášho nastavenia nemal trvať dlhšie, ako je tehotenstvo, teda deväť mesiacov. Čo je, myslím si, únosné pre všetkých.

Prečo potom záujemcovia o adopciu, po novom povedané osvojenie, musia na dieťatko čakať aj niekoľko rokov?

To už súvisí s očakávaniami budúcich náhradných rodičov. Absolútna väčšina záujemcov chce dieťa, ktoré je nielen právne voľné, ale aj zdravé a čo najmenšie, ideálne ešte bábätko alebo maximálne jednoročné, a ešte k tomu aj bielej pleti. Žiadateľov s uvedenými požiadavkami je výrazne viac ako takýchto detí.

A tým sa, prirodzene, celý proces naťahuje, pričom hovoríme o horizonte niekoľkých rokov. V prípade, že niekto je ochotný urobiť kompromis a rozhodne sa prijať napríklad aj dieťa s nejakým zdravotným znevýhodnením alebo rómskeho pôvodu, tak sa čas čakania podstatne skracuje.

Ešte stále teda platí, že o rómske detičky nie je na Slovensku veľký záujem?

Je to také naše slovenské špecifikum, ktoré však vyplýva z celkového nastavenia a atmosféry spoločnosti. V ostatných európskych krajinách etnický pôvod dieťaťa pri adopcii už nie je vôbec témou. Zdá sa mi však, že aj u nás počet ľudí nezaťažených predsudkami rastie. Hoci ich nie je stále dosť, Slováci sa postupne stávajú mentálne vybavenejší zvládnuť takéto veci. V každom prípade je to veľká výzva a tieto otázky si treba zodpovedne vyjasniť v rámci celej rodiny.

Aj keď to zvládnu samotní rodičia, no nezvládne to niekto z okruhu ich najbližších, nie je to dobré. Dieťa by malo cítiť, že je vítané v prostredí, v ktorom sa bude pohybovať. Ľudia, ktorí sa u nás rozhodnú pre rómske dieťa, musia byť vysporiadaní s touto otázkou do tej miery, že ich vôbec netrápi a nezaťažujú sa ňou.

Zažili ste za tridsať rokov veľa príbehov, ktoré potvrdzujú, že ani tmavšia pleť, ani zdravotný problém, ani právna viazanosť nemusia byť prekážkou šťastnej náhradnej rodiny a hlavne spokojného človeka, ktorého pripravila do života? Môžete nám nejaký spomenúť?

Je ich veľa. v tejto chvíli mi napadá príklad chlapca, dnes už dospelého muža, ktorý kedysi prechádzal naozaj zložitým vývojom vzťahov a hľadania seba samého. Napokon sa z neho vykľul taký zrelý človek, s ktorým si vždy rád sadnem na obed, sme priatelia a každé naše stretnutie je pre mňa zážitok. Teraz on dokáže pomáhať iným. Je oporou deťom, ktoré si tiež prechádzajú zložitými situáciami, pretože sa vie s nimi primerane rozprávať, rozumie ich jazyku a oni rozumejú jemu.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: