Mal 137 kíl, bol bez domova a za posledné peniaze si kúpil pivo. Joža Kubániho z dna vytiahol až kamarát
Alkohol dnes považuje za štátom podporované zlo.
„Predstavte si horu. Vysokú, osamelú, svietivú. Nástup na ňu nie je ťažký, naopak, veľa sa nenachodíte a raz-dva ste pri jej úpätí,“ popisoval horu s názvom „alkohol“, ktorá začala ovládať každú časť jeho života.
Úplne sám
„Môžem povedať len toľko, že alkohol je strašná sviňa a ja som jej podľahol. Riešil som tak svoj život, svoje problémy,“ hovoril ešte pred štyrmi rokmi v Trenčianskej knižnici a priznal: „Sám viem, že to najmenej ubližuje asi tomu alkoholikovi, o to viac to ubližuje okoliu a jeho blízkym. Človek si veľmi výrazným spôsobom skomplikuje život a skomplikuje ho aj mnohým okolo seba.“
Jožo Kubáni tvrdí, že hora s názvom „alkohol“ sa postupne zužuje do hrebeňa ostrého ako žiletka, pričom naľavo aj napravo zostane len hlboká priepasť. „Zrazu ste úplne sám, krik kamarátov, aby ste zlanili dole, kým sa dá, už nepočuť,“ popisoval v knihe bolestivé spomienky na momenty, keď denne vypil liter vodky.
Aj keď v tom čase zarábal slušne, peniaze mu nestačili. Pre Šarm priznal, že rok intenzívneho každodenného pitia ho stál okolo sedemtisíc eur. „Koncom augusta som už prestal pracovať úplne a mojím cieľom dňa bola domáca pohoda – cigareta, chľast a telka. Niekedy som až na konci týždňa, keď som konečne upratal, videl, koľko som toho prechľastal,“ spomínal Jožo Kubáni. Zadlžil sa tak, že nemal na nájom a odsťahoval sa do lacného hotela.
To si nepripustí žiaden alkohol
Za posledné požičané peniaze si kúpil pivo a vtedy mu napadlo zatelefonovať kamarátovi a kolegovi z televízie Vladovi Jurekovi. „Povedal som, že som na dne. Vlado urobil to, čo by dokázal len málokto. Ešte v ten večer prišiel za ním a odviezol ma k sebe domov,“ priznal Kubáni.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
