Mal 137 kíl, bol bez domova a za posledné peniaze si kúpil pivo. Joža Kubániho z dna vytiahol až kamarát
Alkohol dnes považuje za štátom podporované zlo.
To, že je alkoholikom, si najskôr nechcel pripustiť. „To si dobrovoľne nepripustí žiaden alkoholik,“ zdôraznil Kubáni. Mal šťastie, že mal pri sebe priateľov, ktorí ho podržali. „Po roku som sa s tým rozhodol niečo spraviť a, vďakabohu, sa mi to podarilo, lebo to bolo také na hrane,“ povedal otvorene Kubáni. Nikomu neodporúča vyliezť na Mount Alkohol. Keď naňho vystúpil, mal 137 kíl a myslel si, že neprežije.
Začínal z mínusu
„Bol som úplne hore a takmer som umrel. Bol to hnusný, smradľavý a upotený výstup. Na selfie zhora vyzerám ako opuchnutá, tučná troska. Bolo to drahé, drahšie ako Everest, a bolo to na nič. Na tú horu nelezte,“ vysvetlil Jožo, ktorému pomohol pobyt v malej liečebni v Slánskych vrchoch. Dalo mu poriadne zabrať, aby sa vrátil späť do bežného života.
Najdôležitejšie podľa neho bolo uvedomiť si svoju závislosť – odrazu mu došlo, že ak so sebou niečo neurobí, stratí aj tých posledných ľudí vo svojom živote. „Mám 46 rokov a nemám nič. Začínam nie z nuly, ale z mínusu,“ hovoril pred rokmi, keď sa vrátil z liečebne, kde zmenil svoj život. Odvtedy považuje alkohol za štátom podporované zlo.
Pomohol mu návrat do práce a do hôr, kde sa vrátil s oveľa väčšou pokorou. „Tých dĺžok bolo a stále je veľa, ešte stále sa zlaňujem, ale už nevisím vo vzduchu, už sa mi dá zaprieť o skalu a zdola už presvitá slnko. Popri mne sem-tam preletí lavína zložená z množstva problémov, ktoré na mňa tam dole čakajú. Viem, že ma zavalia, ale viem aj to, že sa vyhrabem,“ uzavrel s nádejou redaktor, podľa ktorého by sme sa mali tešiť s každého dňa, aj toho nevydareného - počet dní na tomto svete totiž máme konečný.