Andrej rok dobrovoľne býval v rómskej osade: Gadžom sa čudujú. Život tam plynie celkom inak
Spoznal hodnoty a vzťahy, ktoré my v našom svete nachádzame len ťažko.
Narazil na muža s prezývkou Vajda, ktorý mu sľúbil, že stačí doniesť 7000 korún, za ktorú mu kúpia maringotku a môže tam žiť. Keď ale Andrej v roku 2013 dorazil do osady pri Krupine so všetkými vecami nahádzanými v aute, Vajda ho otočil späť. „Je mi ľúto. Rozprával som sa s Cigánmi, nesúhlasia. Chlapi chodia na fušky do Česka, ženy sú doma samy, nepôjde to,“ povedal pre Denník N Andrej, ktorý sa svojho plánu aj tak nevzdal.
Do osady najskôr chodil denne z neďalekého lazu a prvé kontakty začal mať s vyššie postavenou domácnosťou, kde sa pomaly učil rómčinu. „Nakoniec ma celá rodina celkom prijala za svojho,“ prezradil Andrej Belák. A to doslova. Zblížil sa s dcérou svojich hostiteľov a po skončení výskumu začal s ňou žiť. So sedemčlennou rodinou strávil v osade vyše roka, aby prenikol do ich spôsobu existencie a za ten čas pochopil veľa dôležitých vecí.
Pozri, aká je tu pohoda
Za dlhé roky praxe antropológ pochopil, že nie všetky rómske osady sú na Slovensku rovnaké a ani Rómovia v nich nemajú všetci rovnaký život.
„Je tam obrovský rozdiel v rámci osád, ako ktorí ľudia žijú. Keď sa človek narodí na takéto miesto a má veľmi málo iných možností, nejakým spôsobom sa v tom naučí žiť a mať to rád. To ťažšie je tých ľudí namotivovať a ponúknuť im z osady cestu von,“ spomínal pre tvnoviny.sk. Ľudia v osadách majú podľa neho spoločné to, že aj keď nemajú materiálne podmienky, vedia si vytvoriť alternatívne hodnoty a tešiť sa v živote z iných vecí, aby mali z čoho čerpať sebaúctu.
„Je tam menej formálnych pravidiel, nemajú šéfov, nežijú podľa hodiniek do takej miery ako my,“ hovoril v rozhovore pre Rádio Slovensko Andrej Belák. V osade prišiel na to, že Rómovia ku gadžom v mnohom vzhliadali, no gadžovskému spôsobu života sa zvykli skôr čudovať.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
