Andrej rok dobrovoľne býval v rómskej osade: Gadžom sa čudujú. Život tam plynie celkom inak
Spoznal hodnoty a vzťahy, ktoré my v našom svete nachádzame len ťažko.
Andrejovi vysvetľovali, že hoci majú gadžovia omnoho väčšie schopnosti a možnosti, nevedia žiť tak kvalitne a pekne pospolu ako Rómovia. „Hej, my sme sprostí. Ale naše deti nikto nebuzeruje a nefacká, pozri, aké sú šťastné. Pozri, aká je tu pohoda. Počuješ tú hudbu?!“ spomínal na ich slová Andrej, ktorý priznal, že v osade okúsil náročný život, no zažil aj oddych pre hlavu a dušu. Z časti za to môže aj to, že v rómčine neexistuje doslovný preklad slova budúcnosť.
Slováci nevedia, prečo vznikli osady
„Život tam skrátka plynul celkom inak a príjemnejšie nielen pre miestnych, ale aj pre mňa. Ťažšie pre telo, ale ľahšie pre hlavu a srdce,“ vysvetľoval antropológ, ktorý ale jedným dychom dodáva, že nikto by nemal mať romantickú predstavu o rómskom bezstarostnom živote. Segregovaní Rómovia patria medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, žijú na hranici chudoby, nemajú prístup k pitnej vode, zažívajú rasizmus na pracovnom trhu, v škole aj v momentoch, keď si chcú nájsť bývanie pri majorite.
Podľa Andreja je chyba, že sa Slováci nikdy neučili, ako a kvôli akým chybám vznikli rómske osady a problémom je aj to, že majorita si pod „úspešným Rómom“ predstavuje toho, kto sa čo najviac podobá nám. Zmyslom by ale podľa Andreja nemalo byť vymazať z Rómov ich „rómstvo“, ale venovať sa konkrétnym rodinám, počúvať, čo chcú, dávať im rôzne možnosti a najmä učiť majoritu, že aj Rómovia z osád toho môžu ponúknuť veľa.
„Ten najväčší problém je fantázia nás, že si nevieme predstaviť, aké know-how majú ľudia z osád. Preto ich nepozývame k diskusii, máme v sebe tú povýšenosť len za to, že tí ľudia nejako vyzerajú, nejako sa vyjadrujú a máme pocit, že to nemá zmysel s nimi konzultovať a že to máme za nich vymyslieť. To nie je pravda. Tí ľudia najlepšie poznajú svoje prostredie, svoje potreby,“ vysvetlil antropológ. Aj po roku strávenom v osade ako odborník naďalej zlepšuje situáciu obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.
Máme sa čo učiť
Andreja Beláka život v rómskej osade naučil, že tam žijú odvážni a statoční ľudia, ktorí majú svoje hodnoty a vzťahy, ktoré my v našom svete nachádzame len ťažko.
Jeho bývalá manželka z osady, s ktorou bol šesť rokov, podľa jeho slov nevedela nič o zákonoch, histórii alebo politike, no bola citeľne omnoho šťastnejšia ako ktorákoľvek vysokoškoláčka, ktorú stretol. „Kvalitu takto žitého života je ťažké sprostredkovať ľuďom, ktorí sú vychovávaní tak, aby si mysleli, že bez všetkého uvedeného nie je reálne možné prežiť,“ odkázal Andrej, ktorý si je istý, že spoznávanie života za hranicami našich noriem má zmysel.