Zlatí chlapci z Göteborgu pred 22 rokmi pobláznili celú krajinu. Po návrate domov neverili vlastným očiam
O hokejovej atmosfére, ošiali, plných krčmách a námestiach až do svojho návratu na Slovensko počuli len chýry.
Partia okolo kapitána Miroslava Šatana aj v semifinále proti domácim Švédom ukázala vieru vo vlastnú kvalitu. Hoci sme opäť prehrávali 0:2, podarilo sa nám vyrovnať a v samostatných nájazdoch poslali Pálffy a obranca Lintner náš tím do finále, čím na Slovensku odštartovali hokejové šialenstvo.
Najslávnejší gól v histórii
Sobota, 11. máj 2002, sa do histórie slovenského športu zapísala veľkými písmenami. Finále proti Rusku sa od úvodu vyvíjalo ideálne, rýchly gól Višňovského už v 1. minúte a Bondrov zásah z 13. znamenali náskok 2:0. Slováci neskôr viedli aj 3:1, no Rusi v 55. minúte vyrovnali gólom Sušinského. Dráma vyvrcholila najslávnejším gólom slovenskej hokejovej histórie.
Pálffy, ktorý na turnaji odohral iba tri zápasy vyraďovacej fázy a zaznamenal v nich sedem bodov, sa dostal do prečíslenia dvoch proti jednému. Puk bekhendom posunul Bondrovi, ktorý presnou strelou sto sekúnd pred koncom tretej tretiny rozhodol o slovenskom víťazstve.
„Už neviem, kto to tam vystrelil po mantineli ku mne. Zachytil to ruský obranca, ale to len tak, akoby mi to vrátil. Ja som si to posunul rukou. Bolo dôležité to, že prvé tri-štyri kroky boli rýchle a on stál na mieste a nedokázal ma zastaviť. Vedel som, že Peťo je trošku predo mnou, tak som mu to dal krížom bekhendom. Dostal presne na hokejku a on už zakončil. Tam bolo prekvapenie, že brankár vôbec nevyšiel z bránky a zostal tam stáť a bol teda väčší priestor pre Bondru, lebo mal lepšiu pozíciu ako ja, pretože obranca, ktorý bol predo mnou, ma trochu vytláčal. V tej chvíli som mu viac veril,“ spomína si na legendárnu akciu Pálffy.
Nezabudnuteľné oslavy
Článok pokračuje na ďalšej strane:
