Volali ich vytopenci, roky im zakazovali čokoľvek stavať. Liptovská Mara navždy zaplavila 13 dedín

Tam, kde ostatní vidia iba ligotavú vodnú hladinu, iným sa pred očami vynárajú spomienky na biele domčeky, lúky, polia či školu, do ktorej chodievali ako deti. Aj takto si pamätníci, ktorým kedysi nepovedali inak ako vytopenci, spomínajú na svoje domovy, ktoré takmer pred päťdesiatimi rokmi nenávratne zmizli pod hladinou Liptovskej Mary. Vodná nádrž zmenila nielen krajinu, ale aj osudy 940 rodín.

Stavebná uzávera

Krátko po vojne, keď celé Slovensko stavalo, v trinástich dedinách nesmeli nič, opisuje portál Plus 7 Dní s tým, že o priehrade sa začalo hovoriť začiatkom päťdesiatych rokov. Hoci nikto nevedel, kedy presne k tomuto kroku vláda pristúpi, osudy rodín boli už dávno spečatené a platila prísna stavebná uzávera. „Dokonca aj škola bola v dezolátnom stave a úrady ju nedovolili opraviť - veď ju o pár rokov zatopí," zaspomínal si pred rokmi Ľudovít Petráš, rodák zo zatopenej Sokolče.

Práve tá bola podľa jeho slov najrozvinutejšou obcou široko-ďaleko. „Mali sme najväčší a najkrajší kultúrny dom na celom Liptove. ... Bola u nás knižnica. Organizovali sme zábavy, ľudia sa radi stretávali. Fungovalo u nás moderné družstvo s pridruženou výrobou. Mali sme tri hudby, ochotnícke divadlo, športové kluby," zaspomínal si pri pohľade na pokojnú hladinu priehrady, kde dodnes vidí kraj svojho detstva, mladosti či prvých lások.

Hoci sa zdalo, že takmer 4 000 obyvateľov tejto oblasti čaká svetlá budúcnosť, uznesením vlády zo dňa 16. augusta 1961 sa všetko zmenilo. „Na začiatku chodili úradníci. Ohodnotili každú budovu a všetok majetok. Ceny boli nízke, nikto by si druhý dom za tie peniaze nepostavil,“ opísal nespravodlivosť, ktorej sa nechcel prispôsobiť každý.

Niektorých odvádzali nasilu

Článok pokračuje na ďalšej strane: