Volali ich vytopenci, roky im zakazovali čokoľvek stavať. Liptovská Mara navždy zaplavila 13 dedín
Priehrada zmenila nielen krajinu, ale aj osudy ľudí zo zatopených obcí.
„So stratou domova sa každý vyrovnal inak, jeden lepšie, iný horšie, niektorí sa s ňou nezmierili do konca života. Pre nás mladých to bolo jednoduchšie ako pre našich rodičov," povzdychol si a spomenul aj pár posledných obyvateľov, ktorí vo svojich domoch uprostred ničoty zostávali aj v momente, kedy Maru napúšťali. Odviedli ich nasilu.
Pod hladinou novej priehrady napokon ostalo 13 obcí - Čemice, Demčín, Liptovská Mara, stará Liptovská Sielnica, Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a Liptovský Trnovec zatopilo len čiastočne. Nedotknutý ostal Prosiek, ale zanikli jeho osady Nižný a Vyšný Zádiel.
Zostala len mesačná krajina
„Bol to krásny kút Liptova a tá rybačka, aká tam bola... Starým ľudom sa odtiaľ veľmi nechcelo, nebolo to pre nich ľahké, mnohí plakali, keď odchádzali, chceli mať už na dôchodku pokoj a museli začínať odznova,“ zaspomínal si pre SME na mladosť Vladimír Margetaj, vášnivý rybár. Mal len dvadsaťdva rokov, keď musel opustiť rodný dom v Nižných Dechtároch.
Dodal, že z dedín pred dokončením priehrady ostala len mesačná krajina. Tesne pred zatopením ešte rozobrali najstarší drevený kostol z Paludze a preniesli do Svätého Kríža. Bagre potom zrovnali so zemou všetko, čo zostalo, a zasypali to do jám. Pod vodou sú iba múry a základy domov. Keď je hladina nízko, kde-tu sa ešte črtá cesta.
