Prvé krémy vyrábala v hrnci popri deťoch. Lucia s Róbertom firmu aj rodinu zvládajú vďaka jednej veci

Prvé krémy vyrábala v hrnci popri dvoch malých dcérkach. Aj keď sa najprv zdalo, že ich biznis neuspeje, verila svojmu srdcu a vášne sa nikdy nevzdala. Vždy túžila niečo tvoriť, vyrábať a podvedome stále myslela na svoju starkú i mamu, s ktorou odmalička zvykli zbierať liečivé bylinky.

Lucia a Róbert Klebercovci dnes svojou značkou prírodnej kozmetiky DULCIA Natural (mení svoj názov na NATUINT, pozn. red.) zapĺňajú pulty jednej z najväčších sietí drogérií na Slovensku, no svoj čas stále efektívne delia medzi prácu a rodinu, ktorú majú na prvom mieste. Ako prezradili v rozhovore pre DOBRÉ NOVINY, popri dynamickom raste e-shopu to zvládajú aj vďaka automatizácii a digitalizácii účtovníctva cez moderný informačný systém s API. Rozprávala sa s nimi Romana Mináriková.

Podnikanie popri deťoch neznie práve ako prechádzka ružovou záhradou. Vy ste sa toho napriek tomu nezľakli a začali ste budovať vlastnú značku. Ako si spomínate na svoje začiatky?

Lucia: Túžba po tejto práci, po tvorení a vyrábaní produktov bola z mojej strany taká veľmi silná, že sme to spolu s manželom pretlačili. Bolo to určite náročné po viacerých stránkach, aj časovo. Mali sme v tom čase jedno úplne malilinké dieťa, druhé už chodilo do škôlky. Samozrejme, bolo to náročné aj po stránke finančnej. Manžel zarábal, ale boli tam všelijaké rodinné výdavky od hypoték aj všetkých nutných výdavkov, ktoré museli byť každý mesiac zaplatené. Plus nákup tovaru, z ktorého sa tvorilo. Už to dokonca vyzeralo, že do toho nepôjdeme. V jednom momente sme si všetko prerátali a zistili sme, že na to nemáme, takže sme zostali v pozícii, že z toho nič nebude, možno niekedy neskôr.

Po týždni plakania a prebdených nocí som však povedala, že v žiadnom prípade, radšej nebudem jesť aj deti dostanú polovičnú dávku (smiech), ale musíme do toho ísť. A manžel bol úžasný, tak sme si všetko znova prepočítali a nastavili sme si úplne iné štandardy, aj čas sme si zadelili a išli sme do toho.

Pri dvoch malých deťoch to nebolo také jednoduché, pracovali sme aj po nociach, lebo naše deti sa nedali a ani teraz sa nedajú postaviť do kúta. Žiadne ‚tu počkaj zlatinko, maminka pracuje‘, takže to bolo občas veľmi zaujímavé.

Róbert: Ono je to možno paradoxné, ale snáď aj to, že manželka bola vtedy na materskej, nám svojím spôsobom dosť pomohlo. Ja som jej vtedy povedal, že môže materskú brať ako taký podnikateľský inkubátor, že síce má dieťa a musí sa oňho starať, ale keby išla do práce, tak má ešte aj prácu. Aj po finančnej stránke to bolo tak, že základné minimum mala, a tak sme mohli začať.

Na jednej strane to bolo aj zložité, no na tej druhej nám to aj pomohlo. Mohla sa tomu venovať bez toho, aby vyvíjala na seba veľký tlak. Nemusela opustiť prácu ani platiť odvody...

Trh s kozmetikou vrátane tej prírodnej je na Slovensku obrovský. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento segment? Mali ste k nemu blízko alebo ste sa všetko učili takpovediac za pochodu?

Lucia: Pre kozmetiku ako takú som sa rozhodla, pretože máme v rodine silnú bylinkársku tradíciu. Nevyrábali sme síce kozmetiku, ale liečivé masti a tinktúry. Byliny som chodila s mamou, tetou a starkou zbierať už odmalička. Pomocou nich sa naša rodina celý život liečila.

Môj vzťah k prírode alebo bylinám bol odjakživa veľmi hlboký. To, že bylinky fungujú, som mala otestované na vlastnej koži, takže zveriť naše zdravie do rúk prírode nám dávalo najväčší zmysel. Vnímala som to ako také prirodzené pokračovanie toho, čo začali predchádzajúce generácie v mojej rodine. A aj manželova stará mama bola obrovská bylinkárka tu na Záhorí, v bylinkách sa vyznala a žila nimi.

To sa nám tak krásne prepojilo a posunuli sme to trošku iným smerom, od tradičného liečiteľského bylinárstva k pestovaniu pleti a skrášľovaniu a čoraz viac sme sa posúvali do beauty sveta.

Pred desiatimi rokmi, keď sme začínali, to na Slovensku nebolo. Prírodná kozmetika a slovenská prírodná kozmetika ešte zďaleka neexistovala v takom stave. Existovali šikovné, úžasné liečivé bylinkárky a mydlári, ale tvorcovia kozmetiky s aktívnymi látkami a dermatologickými testami a aj naozaj očividnými funkčnými výsledkami na pleti, to nebolo.

Všeličo sa dovážalo, no my sme, aspoň tu na Slovensku, nastavili v tom čase nový štandard, v rámci ktorého sa prelínala prírodná kozmetika s funkčnou dermatokozmetikou. Boli sme naozaj priekopníci.

Snívali ste o tom odmalička?

Lucia: Odmalička asi nie. Pripadalo mi prirodzené takto pracovať a tvoriť, práve na materskej sa začalo čoraz viac vyplavovať na povrch, že by ma to strašne bavilo. Hlavne preto, že ja sama som mala obrovské problémy s pokožkou a, samozrejme, som zažívala nálety na lekárne, kde som si vždy nakúpila drahé krémy a prípravky, no stále to bolo horšie a horšie.

Vtedy som sa na moment zastavila a spýtala som sa samej seba ,Prečo to vlastne robíš, keď ty vieš, že toto tebe fungovať nebude? Vráť sa ku svojim koreňom, k tomu, čo poznáš odmalička.‘ A tam nastal ten zlom. Keď som si sama vyliečila akné, deti mali tiež rôzne zápaly a chcela som ich liečiť čisto prírodne, pretože na dieťa ste ešte viac háklivý ako na seba.

No a potom manžel. Ten zas nutne potreboval deodorant, lebo je športovec a tiež bol vždy nastavený tak, že nechce na telo žiadnu chémiu. Takže to bol pre mňa taký veľký krok, vymyslieť niečo také, aby to bolo naozaj šetrné a bezpečné, aby bol s tým stotožnený a aby to aj fungovalo. Naše prvé produkty teda vznikli z našej vlastnej potreby a toho sa držíme dodnes.

Vaše dcérky boli v tom čase malé. Ako ste si dokázali určiť priority? Ako v tom čase vyzeral váš bežný deň?

Článok pokračuje na ďalšej strane: