Prvé krémy vyrábala v hrnci popri deťoch. Lucia s Róbertom firmu aj rodinu zvládajú vďaka jednej veci

Vaše dcérky boli v tom čase malé. Ako ste si dokázali určiť priority? Ako v tom čase vyzeral váš bežný deň?

Róbert: Na začiatku bola fáza, keď robila kozmetiku manželka, no viac-menej ako hobby pre kamarátov. Potom sa práca začala nabaľovať až do momentu, že to už bolo neúnosné. Dávali sme do toho tak strašne veľa času a peňazí, stále sme niečo kupovali, manželka varila kozmetiku v kuchyni. Trvalo to asi dva roky. Nejaká kamarátka mala problém, tak jej manželka vyvíjala krém, až ho spravila.

Lucia: Keď to začalo byť také naozajstné, Grétka (druhá dcérka, pozn. red.) mala rok. Už pred druhým tehotenstvom som však špekulovala, čítala, študovala byliny, čaje... Začala som to v sebe viac riešiť a objavovať. Keď sa Grétka narodila, dala som si pauzu, aby som sa zamerala na malé bábätko, no keď mala rok, tak sa už v kuchyni stále niečo dialo, stále sa niečo vyrábalo a v roku 2014 vznikla oficiálna značka.

Manžel mal v tom čase ešte prácu na plný úväzok a ja som zo začiatku pracovala tri dni v týždni. Klárka, tá staršia, bola už škôlkarka, no Grétka do škôlky chodiť odmietala, tak bola u babky. Vtedy som pracovala od rána do noci, poobede ma zastupoval manžel, fungoval s nimi. Ďalšie dva dni, ktoré sme nevedeli vykryť, som trávila s dcérkami doma ako mamina a cez víkendy sme sa rôzne striedali.

Pred Vianocami sme pracovali cez víkendy aj spoločne, často do noci. Máme všelijaké spomienky, pamätám si napríklad aj to, ako som si pomixovala prsty (smiech). Ale všetko záviselo od objednávok, keďže sme vyrábali podľa nich. Suroviny boli a aj do dnešného dňa sú veľmi drahé, takže sme nemali peniaze na to, aby sme mohli tovar držať v sklade. Nemohli sme si robiť zásoby, takže sme vyrábali nárazovo len okolo desať kusov.

A čo podnikanie s partnerom? Dávate si záležať na nejakom rozdelení súkromného a pracovného života? Nehádate sa?

Róbert: Hádame. (smiech)

Lucia: Manžel to ešte stále strašne nosí domov, aj po toľkých rokoch. Ja sa snažím cez víkendy a keď odídem z roboty nepracovať, nepozerať e-maily. Boli obdobia, keď som to robila nonstop a cítila som sa veľmi preťažená, bolo to zlé. Bola som nervózna, prestávalo ma to baviť, takže som si nastavila nejaké pravidlá. Ale začiatky boli veľmi divoké, to sme sa vedeli oveľa viac hádať. Teraz sa mi to zdá už v poriadku (úsmev). Nemiešame sa jeden druhému do kapusty.

Róbert: Áno, snažíme sa si tie úlohy rozdeliť. Problém je, že akokoľvek sa človek snaží, súkromný a pracovný život sa oddeliť nedá. Stále sa to prelína. Keďže sa okrem podnikania venujem aj deťom, trénujem ich, tak často nestíham a musím si prácu nosiť domov a ešte tak tri hodiny porobiť.

Ak by ste sa mali rozhodnúť dnes, rozhodli by ste sa rovnako?

Róbert: Áno, asi nič by sme nespravili inak. Niečo by sme zmenili, no vyskočili by možno iné problémy. Je to taká cesta učenia sa. Ono sa aj hovorí, že človek si najviac nevyčíta to, čo spravil, ale to, čo nespravil.

Lucia: Táto firma je v podstate také naše tretie dieťa, pipleme si ju od úplných plienok a máme ju radi. Je to úžasná práca, lebo nám dáva priestor na sebarealizáciu, na tvorenie. Všetko si môžeme organizovať my, tak nám dáva slobodu. Už cítime, že sa deti postupne začnú od nás odpájať. Klárka má už 15 rokov, chystá sa na internát, ale firma nám dala priestor byť s deťmi veľa, a to aj napriek tomu, že prvé roky boli náročné a musela som od nich, ešte keď boli malé, ako mama veľa odchádzať. Vtedy som tým aj veľmi trpela, ale myslím si, že sa to rýchlo otočilo a mohli sme im to vynahradiť. A aj sebe navzájom, nie je to len o deťoch. Aj my máme svoj život. Sme športovci, milujeme prírodu, stále sme niekde vonku, cestujeme a to by sa v bežnom zamestnaní nedalo. Cítim, že nám postupom času kvitne aj manželstvo.

A máme aj super tím, na ktorý sa dá spoľahnúť. Môžeme pokojne odísť a firma funguje, môžeme pracovať na diaľku, takže si určite myslím, že to bolo krásne rozhodnutie, ktoré funguje oficiálne už desať rokov. Keď sa nevieme rozhodnúť, keď rozum začne kalkulovať, možno stačí len zavrieť oči a pokúsiť sa pozrieť do srdca. Ak vás to tak veľmi ťahá, treba do toho ísť. Srdce to vždy vie.

Po všetkých skúškach je situácia dnes už iná. Mesačne vyrobíte tisícky produktov, dostali ste sa na pulty jednej z najväčších sietí drogérií na Slovensku, no ako sami hovoríte, svoj čas napriek tomu efektívne delíte aj medzi rodinu a koníčky. Stojí za tým veľký tím ľudí alebo trik, vďaka ktorému sa to dá všetko stíhať?

Článok pokračuje na ďalšej strane: