Nechaj to, neodvrávaj, seď rovno! Toto je deväť znakov, že ste boli vychovávaní príliš prísnymi rodičmi
Aj ako dospelá sa pristihnem pri tom, že sa ospravedlňujem za veci, za ktoré sa ospravedlňovať nemusím, hovorí odborníčka.
Zdravé hranice, zákazy a príkazy sú súčasťou rodičovstva, no ak sú rodičia príliš prísni, majú tvrdé pravidlá a vysoké očakávania, pre deti to nemusí mať ten najlepší efekt. Vyrastať v domácnosti s nekonečným množstvom pravidiel o tom, čo je správne a čo nie, s rodičom typu „lebo som povedal“, je náročné. Tieto návyky, ktoré ste sa pri prísnom rodičovi naučili ako dieťa, vás nakoniec môžu prenasledovať celý život a môžu ovplyvniť vaše vzťahy aj životné voľby. Portál HackSpirit o duševnom zdraví uviedol deväť znakov, podľa ktorých zistíte, či ste boli vychovávaní prísnym rodičom a radí aj to, či sa dôsledky tejto výchovy dajú zmeniť.
9. Ste perfekcionista
Prísni rodičia často vyžadujú vysoké štandardy, všímajú si výsledok a nie snahu a ich láska je často podmienená poslušnosťou dieťaťa. „Dieťa sa naučí spájať si ich lásku s vlastnou dokonalosťou, robí všetko podľa nich (nie podľa seba) a snaží sa byť perfektné, aby bolo hodné ich priazne,“ uviedla psychologička Mária Hanúsková pre najmama.sk.
V dospelosti môžete analyzovať každý detail alebo sa neustále snažíte o to najlepšie vo všetkom, čo robíte. „Či už ide o prácu, vzťahy alebo osobné projekty, nikdy sa neuspokojíte s málom,“ vysvetlila psychologička Tina Feyová pre HackSpirit. Perfekcionizmus podľa nej nemusí byť negatívnou vlastnosťou, ale je podľa nej dôležité uvedomiť si, že každý robí chyby a je v poriadku, ak človek nie je stále vo všetkom dokonalý.
8. Príliš často sa ospravedlňujete
„Keď som vyrastala s prísnymi rodičmi, vypestovala som si zvyk preventívne povedať ‚prepáč‘, aby som sa vyhla prípadným výčitkám,“ uviedla psychologička Feyová vlastnú skúsenosť, ktorú zažívajú mnohé deti. Prísni rodičia často nemajú pochopenie a trpezlivosť pre typické detské správanie a deti vinu preberajú na seba.
„Aj teraz, ako dospelá, sa pristihnem pri tom, že sa ospravedlňujem za veci, za ktoré sa ospravedlňovať nemusím alebo nemám,“ priznala Feyová, podľa ktorej schopnosť ospravedlniť sa nie je výhradné zlá, dôležité je ale rozlíšiť, kedy ide o sebareflexiu a kedy je to len zo zvyku a strachu. „Je to zvyk, ktorý som sa aj ja musela naučiť rozpoznávať a vedome na ňom pracovať,“ uviedla odborníčka.
7. Máte vysokú úroveň sebadisciplíny
Článok pokračuje na ďalšej strane:
