Predával v obchode, dnes z vrtuľníka zachraňuje životy. Michal Pečík vie, že v núdzi ide o reťaz prežitia

Niektorí ho nazývajú anjelom strážnym, keďže prichádza zhora a pomáha zachraňovať ľudské životy. „Rozhodne nie som ani anjel, ani ničím výnimočný. Je to vždy tímová práca, našim spoločným cieľom je pomoc, prípadne až záchrana života pacienta,“ vysvetľuje s úsmevom Michal Pečík. Profesionálny záchranár, ktorý pôsobí ako lekár v záchrannej pozemnej aj vrtuľníkovej službe, sa vypracoval doslova od nuly, začínal totiž ako predavač v obchode a jeho cesta za vysnívanou prácou nebola bez obetí. V rozhovore pre DOBRÉ NOVINY nám porozprával viac o tomto pozoruhodnom a ťažkom povolaní a prezradil aj to, čo je pre neho aj po rokoch praxe najťažšie. Rozprávala sa s ním Jana Rujáková.

Čo vás priviedlo k vašej profesii? Vedeli ste už v detstve, že chcete zachraňovať životy?

Celkom úprimne, nemyslím si, že by to bola nejaká túžba z detstva. To skôr lietanie bolo u mňa niekde v pozadí. Na druhej strane, ktorý chlapec nechcel byť hasič, smetiar, astronaut? (úsmev) Prvé pohnútky vznikli v čase, keď som sa ako dobrovoľník - uchádzač začal pohybovať v kruhoch horskej služby. Tu som prvýkrát nazrel do prostredia a stretol som sa s človekom, ktorý bol v núdzi a potreboval pomoc niekoho iného - pomoc záchranára. Tam to niekde začalo, myslím si. Ten pocit vo mne - budem záchranár.

V jednom z rozhovorov vás nazvali anjelom strážnym mnohých ľudí, keďže pomáhate a zachraňujete životy. Vy sám by ste sa ako nazvali?

Rozhodne nie som ani anjel, ani ničím výnimočný. Treba povedať dve veci. Po prvé, je to vždy tímová práca, pri záchrane či pomoci osobe v núdzi ide o tzv. reťaz prežitia. Po druhé, každá záchranná akcia vyžaduje aj istú mieru šťastia a improvizácie. Takže, ak by som sa mal charakterizovať či nazvať, povedal by som, že som profesionál, ktorý ako lekár - záchranár v teréne vedie tím kolegov a našim spoločným cieľom je pomoc, prípadne až záchrana života pacienta.

Vaša cesta za touto prácou vraj nebola ani zďaleka ľahká, nebolo to zadarmo... je to tak?

Nič v živote nie je zadarmo. Ale tak je to správne. Moja cesta bola a pravdepodobne stále je veľmi neobvyklá. Opakovane som sa v živote rozhodol posunúť veci smerom, ktorý nik nečakal. A mnohokrát mi väčšina ani neverila. Celkom rád zvyknem hovorievať, že veci v mojom živote sa dejú nie vďaka, ale napriek mnohým okolnostiam. Na druhej strane rozumiem tomu, že chlapec, ktorý keď robil predavača v obchode a prišiel s tým, že bude profesionálny záchranár, vyvolal povedzme - úsmevné reakcie. No osobne si myslím, že limity si nastavujeme naozaj sami, je to o nás. Nie o nich, tých druhých. A tak som sa z predavača stal sanitárom, vodičom dopravnej služby, vodičom záchrannej služby, zdravotníckym záchranárom, neskôr popri práci vyštudoval medicínu a momentálne pracovne pôsobím ako lekár v záchrannej službe, pozemnej aj vrtuľníkovej. No a študujem, ďalej... ako inak. Opäť som sa rozhodol vydať pre mňa novou cestou. Cestou profesionálneho pilota. Letca.

Prečo práve teda letecká záchranná služba?

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: