Eliška si vzala muža z Osaky: Japonci tancovali čardáše a popíjali. Šumiačania sa báli, či sa ráno zobudia
V Japonsku sa páry nechcú držať za ruky, prezradila v rozhovore pre Dobré noviny Eliška Šikulová.
Prekvapilo niečo vašich zahraničných hostí zo slovenských tradícií? Ja som síce Slovenka, ale vždy ma prekvapí to množstvo alkoholu (smiech).
Japonci sa okamžite prispôsobili a zapájali sa do všetkých aktivít. O dušu s nami tancovali dupáky a čardáše a hneď sa aj pridali do partie, kde sa nalievalo. Šumiačania sa aj báli, či sa ráno zobudia v poriadku, ale prekvapivo, to všetko zvládli. Najviac sa im páčili kroje a tancovačka. Svadby v Japonsku sú dosť formálne, netancuje sa na nich a končia sa po troch hodinách. Tu sa im páčilo, že sa ľudia bavia do rána.
Ako mladomanželia ste mali na sebe tradičné oblečenie. Má nejakú špeciálnu symboliku?
Už dlhšie som rozmýšľala, že by bolo fajn vydávať sa v kroji. Skúšala som hľadať aj klasické biele šaty, ale pravdupovediac, v žiadnych som sa necítila úplne dobre a takisto som nechcela za jedny šaty zaplatiť 1000 eur. Kroj už som mala doma, takže som nemusela dlho rozmýšľať. A keďže ja som išla v kroji, tak bolo len prirodzené, že Tomo bude reprezentovať svoju kultúru v kimone. V šumiackom kroji by vyzeral asi trochu smiešne (smiech).
Plánujete svadbu aj v Japonsku?
Svadba v Japonsku už asi nebude, ale plánujeme také malé posedenie pre priateľov, ktorí nemohli prísť ku nám domov. To dúfam stihneme ešte tento rok. Ale život plánujeme tu v Európe. Sme otvorení aj životu na Slovensku, ale ak sa nepodarí nájsť manželovi práca na Slovensku, budeme skúšať bližšie krajiny ako Rakúsko alebo Česko. Všetko to závisí od toho, či ho tu niekto zamestná. Najviac by som sa potešila, keby sa mu podarilo dostať niečo tu na Slovensku, lebo už sa mi po tých rokoch v zahraničí nechce až tak sťahovať (úsmev).
