Mama zachránila sestru, ostatných poslal Mengele do plynu. Alexander vie, na čom v živote skutočne záleží
Teraz píše historické knihy o Nových Zámkoch.
Hrôzy holokaustu sa môžu zopakovať
Alexandrova mama o vojne a prežitých útrapách nerozprávala. Urobila tak až vo vysokom veku, keď na žiadosť svojich synov svoje smutné zážitky z koncentračného tábora spísala a tie sa stali súčasťou knihy Štrba A. - Lang T.: Az érsekújvári zsidósák torténete, Kalligram 2004. (V slovenskej rozšírenej verzii kniha vyšla v roku 2006 pod názvom Holokaust na južnom Slovensku.) O tom, že pochádza zo židovskej rodiny, sa pamätník dozvedel v detstve, ale nič viac o tom nevedel. Ani v dospelosti sa s tým nikomu nechválil: „V škole, kde som 30 rokov učil, začali kolegovia niekedy rozprávať, že akí sú Cigáni a že to isté by s nimi mali urobiť, čo so Židmi. To znamená, že dobre, že to urobili. A ani nevedeli, že ja som židovského pôvodu.“
Že o tom doma nehovorili, bol z mamičkinej strany zámer. To čo prežila, bolo natoľko desivé, že o tom nechcela rozprávať. Zároveň sa bála, že sa prežité hrôzy môžu zopakovať. Bližšie informácie o Židovstve sa Alexander začal dozvedať až vtedy, keď sa pustil do písania kníh o histórii Nových Zámkov a dostal vnuknutie napísať o histórii Židovstva.
Začal čítať knihy, chodiť medzi Židov, dozvedať sa o ich zvykoch a histórii. V tej dobe začal pre novozámocké noviny tvoriť seriál k šesťdesiatemu výročiu holokaustu, ktorý sa volal Povedať nevypovedateľné, nahradiť nenahraditeľné. V rámci tohto projektu zbieral svedectvá preživších holokaust. Keďže mamička nechcela o holokauste hovoriť, lebo mala strašné spomienky, požiadal ju, aby svoj príbeh napísala. Až vtedy sa dozvedel, akými hrôzami musela prejsť. Dnes je na svoj židovský pôvod hrdý a skutočnosť, že jeho mama konvertovala, na tom nič nemení.
Manželke založil súkromnú knižnicu
Keď mala Alexandrova manželka, bývalá knihovníčka, šesťdesiatku, založil jej súkromnú knižnicu Bibliotéka Kaláka: „Začal som zbierať knihy a behom pol roka som zozbieral 3 500 kníh. Mal som také šťastie, že pán dekan Ďurčo, táto budova patrí cirkvi, nie tu, ale vo dvore mi dal dve miestnosti, tu sme začali.“ Knižnica existuje už dvadsať rokov a dnes je v jej vlastníctve 38 820 kníh. Všetky sú elektronicky evidované. Alexander má však veľké obavy, aký bude osud knižnice, keď sa o ňu už nebudú vedieť starať. V súčasnosti rád pracuje na záhrade a sprevádza turistov na Prechádzke mestom, kde im rozpráva o histórii mesta Nové Zámky. Spolu s manželkou sa teší zo svojich troch detí a štyroch vnúčat.
Článok bol vydaný v spolupráci s Post Bellum. Autor textu: Juraj Lang
