Počúvaj, nie je ona harpya ako mama? pýtal sa ho otec. Juraj Kukura si s Táňou skúsil tykať jediný raz
Bola vydatá a nechcela si nechať pokaziť život hercom, ktorý bol presvedčený o svoje neodolateľnosti.
„Vidíte, Juraj, nie sme si súdení. Nie som ničím, len hrobom vašich detí,“ hovorila mu manželka, keď vo vysokom štádiu tehotenstva dvakrát prišla o bábätko. V tej chvíli mal obrovskú chuť odísť a zapáliť si cigaretu, ale keď sa na ňu pozrel, uvedomil si, že s touto ženou v živote prekoná všetko. Juraj Kukura spoznal svoju manželku Táňu pred takmer 50 rokmi a o jej náklonnosť musel poriadne zabojovať. Keď ju stretol, bol v rozpadávajúcom sa vzťahu, no ona bola vydatou matkou, ktorá si odmietala nechať pokaziť život hercom, ktorý bol podľa nej príšerne a neznesiteľne rozdrapený. Ich milenecký románik ale nakoniec prerástol do príbehu ako z filmu.
Eštebáci vedeli viac ako on
„Tvoja nová priateľka pracuje pre Bratislavskú lýru, nemýlim sa?“ spýtal sa muž v obleku Juraja Kukuru, ktorého roky presviedčali a vydierali, aby spolupracoval so Štátnou bezpečnou. Keď eštebák oproti nemu prvýkrát spomenul Tánino meno, Jurajovi zostala v hrdle hrča, až do seba musel hodiť koňak. Netušil, ako je možné, že tajní vedeli viac ako on sám. S Táňou sa dovtedy videl len štyrikrát a len deň predtým mu dala svoje číslo do práce.
„Netuším, o čom to hovoríte, už niekoľko rokov žijem sú súdružkou Kolínskou,“ spomínal v knihe Kukura: jeho život ako ho prežil Čičvák na svoje slová. Kukura vtedy vedel, že nehovorí úplnú pravdu.
Jeho vzťah so Zorou Kolínskou postupne vyhasínal, obaja si uvedomovali, že sa rútia do priepasti, z ktorej vyjdú už bez seba. Kým speváčka chcela po dlhom dni odpočívať pri šálke čaju, on chce ešte do noci pri šampanskom hovoriť o umení. Táňu stretol náhodou v hoteli Carlton, kde sedela s kamarátkou, s ktorou sa na niečom veľmi smiali.
Drzá a sebavedomá
„Tá žena má v sebe slobodu,“ povedal si Kukura, ktorý nechcel na Táňu zazerať, ale vždy, keď sa zasmiala zvonivým smiechom, sa na ňu musel pozrieť. Odvahu osloviť ju dostal ale až o pár dní neskôr, keď podgurážený vychádzal z baru, kde vyplakával nad tým, že jeho miesto v Zorkinom živote zabral sektorový nábytok. „Nechcete sa so mnou stretnúť?“ spýtal sa Táni, ktorej sa ani nepredstavoval, pretože trochu namyslene si myslel, že musí vedieť, kto je. Jej odpoveď ho ale dostala.
