Ty si kto? spýtal sa jej a strápnil sa. Spevák Martin Madej našiel šťastie pri superstaristke Paulínke
Martin kedysi nechápal, prečo sa deti pri pohľade na neho tak tešia.
„Náš malý pes Bobi, stále zle mi robí!" Pamätáte? Kožená bunda, rozkošné grimasy a neposlušný pes spravili z osemročného školáka Martina Madeja detskú spevácku hviezdu. Na Slovensku neexistovalo dieťa, ktoré by si nepospevovalo jeho hity a spoločne s malým chlapcom by nesnívalo o červenom Ferrari.
Martin sa preslávil aj pesničkou Mám dobrú babu. Fanúšikovia mu ju želali. Odvtedy prešlo veľa rokov a zrejme posledná veľká detská hviezda na Slovensku vyrástla. Zdalo sa, že v skutočnom svete svoju osudovú ženu nenájde, no potom stretol Paulínku a získal všetko, o čom kedy sníval.
Babka a špinavé rifle
Rodičia boli folkloristi a práve táto tvorba bola rodákovi z Bratislavy odmalička najbližšia. „Asi od šiestich rokov som sa venoval hlavne folklóru, v detstve som nahral dva albumy s ľudovou hudbou Lúčnica,“ prezrádza v rozhovore pre Šarm Martin, ktorého si ľudia aj tak zo všetkého najviac spájajú s Bobim, psíkom, ktorý zjedol kocku z lega.
„Mal som asi osem rokov, keď babka našla v inzertných novinách informácie o konkurze. Najskôr mama poslala moje nahrávky, potom ma vzala na konkurz. Mali sme sa naučiť jednu pesničku z prvého albumu Peter Nagy a deti a druhú ľubovoľnú,“ zaspomínal si na momenty, kedy si ako jediný nevybral pesničku od Petra Nagya, ale od Elánu.
To však nebola jediná vec, ktorou vybočoval z davu. „Tam deti boli v takých oblečíkoch všelijakých, ako keď idú na prvé sväté prijímanie. Ja som došiel, mal som síce nové rifle, ale zad***né od trávy, lebo som potreboval hrať v nich futbal v škole,“ smial sa v Bekimovom horúcom kresle.
Aj keď z toho prvotne nemal dobrý pocit, onedlho zistil, že sa mýlil. Uspel. Už v rannom detstve mu fandili davy ľudí a kým sa jeho rovesníci trápili nad známkami na základnej škole, jemu sa menil život. „Osemročné dieťa nedokáže ešte podľa mňa vnímať fakt, že to, čo sa deje na pódiu, má na ľudí nejaký vplyv a môže sa im to páčiť alebo naopak. Takže som to celé bral ako zábavu. Bol som však často prostoreký a niekedy až príliš odvážny," zaspomínal si.
