Lenka Hrúzová o lesných škôlkach: Dieťa sa nenaučí pracovať s rizikom, ak nie je prítomné
Činnosť lesných klubov si rozhodne netreba predstavovať tak, že sa deti celé dni len hrajú v blate.
V lese je veľa nástrah, majú učiteľky kurz prvej pomoci, prípadne čo musia ovládať a mať so sebou v batohu?
ADLK odporúča, aby nielen mali kurz prvej pomoci, ale aby si ho aj pravidelne opakovali. A kluby toto aj naozaj intenzívne riešia a mnohé to majú ako podmienku pri nástupe nových učiteliek či učiteľov do klubu. Nutnou výbavou je lekárnička, ktorú treba pravidelne kontrolovať a dopĺňať. Čo sa týka zranení, najčastejšie ide iba o drobné odreniny, na ktoré postačí dezinfekcia a rýchloobväz.
Veľké aj malé zvieratá sú bežnou súčasťou lesa, čo v prípade kliešťov, komárov či medveďov?
Celkovo sa snažíme na všetkých obyvateľov lesa nahliadať ako na jeho dôležitú a krásnu súčasť, aj keď to môžu byť pre nás niekedy trochu nepríjemní spoločníci.
Bežne stretávame srnky, zajace, bažanty, pozorujeme vtáky, jašterice či veveričky. To sú všetko príjemné situácie. S diviakmi či medveďmi by bola situácia iná. Nemám však vedomosť, že by sa u nás takéto strety bežne nastávali. Asi je to aj tým, že keď je v lese 14 a viac detí, dosť nás počuť a zvieratá sa k nám nepriblížia. Kliešte a komáre sa hluku bohužiaľ neboja a s tým sa musíme vysporiadať inými spôsobmi, teda repelentami. Samozrejme, je to veľká téma aj na rodičoch, ako sa s tým vysporiadajú. Niektorí si napríklad zvolia očkovanie proti kliešťovej encefalitíde.
Aké zásady sa nastavujú, aby dieťa bolo v bezpečí?
Pri bezpečnosti často hovoríme o vedomej práci s rizikom. Tento koncept stojí na 4 základných argumentoch: pomáha deťom, aby sa naučili riadiť riziko; poskytuje deťom tzv. primerané riziká, aby sme zabránili väčším, neriadeným rizikám; prináša zdravotné a vývojové výhody a napokon, pomáha budovať osobnostné vlastnosti, ako je odolnosť a sebadôvera.
Z takých praktických príkladov môžem spomenúť napríklad „čakacie miesta“. To sú miesta v lese, kde aj rýchlejšie deti zastavia a čakajú na mladšie deti. Alebo zásada „vidíme sa, počujeme sa“. Teda môžeme sa vzdialiť len do takej vzdialenosti, aby sme na ostatných videli, aby sme ich počuli. Pri lezení na stromy napríklad používam zásadu, že ak dieťa nevie samo na strom vyliezť, ja ho tam nijako netlačím, nevykladám. Poskytujeme deťom primerané výzvy tak, aby ich schopnosti postupne rástli.
V lese sa varí na ohni alebo variči. Kde sa deti stravujú?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
