Začali jej tŕpnuť končatiny, tak ju trénerka poslala spať. Anička prekonala mŕtvicu, keď mala len 11 rokov
Svojim príbehom chce pomôcť iným. Sama dostala pomoc až po 26 hodinách.
„Všetko to bolo strašne rýchle. Vyšetrenie CT, príjem, odbery krvi. Čakala som a nevedela som, čo sa vlastne deje. Ale všetko si pamätám, celú dobu som bola pri zmysloch, pri vedomí, len som čakala,“ spomína v rozhovore.
Lekári na jednotke intenzívnej starostlivosti našťastie okamžite odhalili príčinu, zrazeninu rozriedili a mladej slečne sa postupne začal vracať cit do končatín. Návrat do bežného života bol však oveľa náročnejší.
„S rehabilitačnou pracovníčkou som sa učila znova chodiť rovnako, ako sa učia deti. Bolo to veľmi náročné, spočiatku som sa učila stáť a potom robiť malé krôčiky. ... S prstom na pravej ruke som pohla až skoro mesiac po príhode," hovorí Anička, ktorá si následky cievnej mozgovej príhody so sebou nesie počas celého života. Napriek tomu, že s cvičením nikdy neprestala, dodnes u nej pretrváva nepravidelná chôdza a trasie sa jej pravá ruka.
Napriek nepriazni osudu, zdvihla hlavu a kráča sebavedomo ďalej. Anička dnes pracuje v sociálnych službách, pomáha iným a dokonca je jednou zo šiestich handicapovaných žien, ktoré sa zúčastnili českého projektu Lvice 2024. Práve ten sa tento rok snaží robiť osvetu o mŕtvici.
Skratka, ktorá dokáže zachraňovať život
Článok pokračuje na ďalšej strane:
