Zakázali im aj posledné objatie. Dcéra Milady Horákovej dostala list od zavraždenej mamy až po 40 rokoch
Nemôžem nikdy komunistickému režimu odpustiť to, čo urobil mojej matke ani čo urobil celému národu, hovorí dcéra Milady Horákovej.
Gestapáci jej, našťastie, neprezreli kufor
„Gestapo prišlo po obede. Urobilo prehliadku v izbe, jeden gestapák na otca mieril pištoľou. Potom nám nariadili, že si máme zbaliť svoju batožinu. Mama mala v krabičke od anglických cukríkov záznamy, ktoré sa týkali ich odbojovej činnosti,“ spomínala Jana pre Reflex.
„Krabičku dala do môjho kufra. Povedala mi: Tie cukríky sú zlé, povedz babičke, nech ich spáli. Gestapáci môj kufor neprezerali. Otecka odviezli do Pardubíc a nás s mamičkou do Petschkovho paláca. Odtiaľ ma neskoro večer odviezli k oteckovým rodičom. Hneď som babičke odkaz vybavila,“ vysvetlila Jana, ktorá chodila spolu s babičkou k väzeniu.
Mame nikdy nič nevyčítala
„Chodili sme do tej ulice, mávali do okien zadného traktu súdnej budovy a dúfali, že nás mamička vidí,“ vravela. Miladu Horákovú gestapo týralo a bilo, no vytrvale hájila svoje ideály, a to aj vtedy, keď ju chcel súd v Drážďanoch odsúdiť na trest smrti. Milada sa hájila pred súdom sama v nemčine a súd nakoniec zmenil trest na osem rokov väzenia. Vtedy unikla smrti prvýkrát.
Po oslobodení sa Milada vrátila do Prahy, kde sa po rokoch stretla s manželom, ktorý sa tiež vrátil z väzenia. „Mama sa vrátila v máji a otec niekoľko dní po nej. Mali sme oňho veľké obavy, pretože na tom bol fyzicky veľmi zle, musel ísť do nemocnice, kde ho dali ako tak dohromady,“ spomínala Jana, ktorá mala vtedy 12 rokov. Práve otec bol pre malú Janu pevnou skalou. On bol ten, kto bol popoludní po práci doma, s kým sa hrala, s kým sa rozprávala a kto ju často večer ukladal do postele.
Milada Horáková trávila s rodinou nedele, ale inak bola stále preč. Jana však mame jej aktívny politický život nikdy nevyčítala. „Bola silný človek. Ak hovoríte s niekým, kto je silný, čestný, informovaný a pevný vo svojom presvedčení, musíte pred ním do určitej miery skloniť hlavu,“ hovorí Jana Kánska.
Heslo - Olaf vás pozdravuje
Po komunistickom prevrate doma čoraz častejšie zaznievalo slovo exil. Milada podporovala ľudí, ktorí sa usilovali o emigráciu a stála na čele protikomunistického odboja. Aj keď svojou činnosťou neporušovala zákon, Horáková sa dostala do hľadáčika ŠtB. Zatknúť ju prišli 27. septembra 1949, pokus sa ale nepodaril, pretože doma našli iba pani na pomoc v domácnosti, Bohuslava Horáka a ich dcéru Janu.
„Vyzeralo to ako ďalší bežný deň. Prišla som zo školy, pustila si platňu, naša gazdiná Mária Švehlová mi nadávala za neupratanú izbu. O chvíľu dorazil otec. Potom zazvonili dvaja muži v baloniakoch,“ spomínala na osudný deň Jana. Otec ušiel cez terasu vonku na ulici, chcel varovať svoju manželku pred zatknutím.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
