Zakázali im aj posledné objatie. Dcéra Milady Horákovej dostala list od zavraždenej mamy až po 40 rokoch
Nemôžem nikdy komunistickému režimu odpustiť to, čo urobil mojej matke ani čo urobil celému národu, hovorí dcéra Milady Horákovej.
Jana Kánska si posledné slová od svojej mamy prečítala až po páde železnej opony. Dostala ich až v roku 1990, keď sa vrátila do Československa. Do vlastných rúk jej ich odovzdala ministerka spravodlivosti Dagmar Burešová. Až po 40 rokoch si mohla prečítať praktické rady, ktoré jej mamička v listoch okrem iného dávala: aby si nezabúdala umývať krk a nenosila hlboké výstrihy.
Strata matky bolí celý život
Strata matky pre ňu bola, samozrejme, neznesiteľne bolestivá, aj keď dnes o mamičke hovorí, že ničila eštebákov svojou noblesou a inteligenciou. S hrdosťou dcéry si uvedomuje, že jej odsúdená mamička odmietla ako jediná svojich vrahov poprosiť o milosť a ani jej obhajca ju neprehovoril.
Po smrti matky žila Jana u svojej tety, kvôli komunistom nemohla ísť na vysokú školu. Matka jej v liste písala, že by bola rada, keby bola lekárkou a aj ona to tak cítila. „Hlásila som sa na medicínu päťkrát, vždy si ale našli dôvod odmietnuť ma,“ spomínala Jana, ktorej hrozila práca v továrni. Vďaka odvážnym ľuďom sa ale nakoniec stala študentkou zubnej techniky. V roku 1968 mohla konečne emigrovať, a tak po 17 rokoch odišla za svojím otcom do Ameriky. Po emigrácii našla otca zdravého, našla si skvelú prácu aj svoju životnú lásku a vytvorila si vlastnú rodinu.
S matkinou popravou sa časom Jana naučila žiť. Nič iné jej nezostávalo. Vraždu však odpustiť nevie. „To sa neodpúšťa,“ vyhlásila. „Nemôžem nikdy komunistickému režimu odpustiť to, čo urobil mojej matke, ani čo urobil celému národu,“ uviedla a na záver dodala svoje vlastné životné krédo, ktoré zdedila po svojich statočných rodičoch: „Riadim sa najmä tým, aby som bola vždy čestná a poctivá a aby som nerobila ľuďom to, čo by som nechcela, aby robili ľudia mne.“
