Cíti bolesť aj pri pohľade na svoje nechty. Mladej autistke Kamile zachránilo život až narodenie dcéry

Má totiž podľa vlastných slov slabú schopnosť empatie, a tak nedokáže odhadnúť, čo si druhí ľudia myslia alebo ako sa cítia. „Mimika ľudí je pre mňa úplne neznáma. Musela som sa učiť celý život, že keď sa človek usmeje, tak je asi šťastný. Keď napríklad vznikne medzi nami trápne ticho, zaseknem sa. Neviem, čo mám robiť, iba stojím a čakám, kto prvý odíde,“ vysvetľuje.

Okrem toho, že nerozumie pocitom druhých, často nechápe ani tie svoje. Musela sa ich preto naučiť rozlišovať. „Niekedy neviem, či mám úzkosť, či sa hnevám alebo som len hladná. Občas proste nedokážem rozoznať, čo sa mi deje. Naučila som sa, že si v takých prípadoch musím dávať kontrolné otázky, až tak zistím, o čo ide.“ 

Zavádza si do života rôzne opatrenia

Aby sa Kamila vyhla komplikovaným situáciám, zavádza si do každodenného života určité predbežné opatrenia. Napríklad si na jednotlivé dni nikdy neplánuje veľa povinností, lebo vie, že by to nemusela zvládnuť. No napriek tomu, že to stále nemá jednoduché, jasná diagnóza jej v konečnom dôsledku vniesla do života oveľa viac svetla. „Prišla úľava, že nie som chybná, ale existuje validný dôvod, prečo sa mi to všetko deje.“

Od momentu, keď sa dozvedela, že je autistka, začala sa viac zaoberať svojím duševným zdravím, načítala si rôzne knihy a navštevuje prednášky. Svoj problém už vie pomenovať, a tak sa jej oveľa ľahšie rieši. Aj keď v poslednom čase prevládajú lepšie dni, neustále analyzuje rôzne situácie, vlastné reakcie a pocity a učí sa, ako by mala jednať, čo jej robí v kontakte s okolitým svetom problémy a ako dokáže konkrétne situácie lepšie zvládať. Keď potrebuje pomoc, nebojí sa o ňu žiadať a učí sa komunikovať o svojich stavoch aj s dcérou. „Keď mám horší deň, poviem jej to. Poviem, že som unavená a že ona za to nemôže. A zrazu je úplne v pohode, lebo vie, že jej sa to netýka,“ hovorí Kamila, podľa ktorej má určité znaky autizmu aj malá Luna. Na diagnostiku však pôjdu na odporúčanie doktorov až o dva roky. 

Článok pokračuje na nasledujúcej strane.