Cíti bolesť aj pri pohľade na svoje nechty. Mladej autistke Kamile zachránilo život až narodenie dcéry
Svoj život sa dnes napriek ťažkej diagnóze snaží brať s ľahkosťou a humorom.
Keď sa mladej žene narodila dcéra Luna, začala si na sebe všímať, že niečo naozaj nie je v poriadku. „Tým, že deti sú naše zrkadlá a ukazujú nám, kým sme, veľa vecí zrazu vyšlo na povrch. Preto som to začala v devätnástich rokoch riešiť. Bolo to totiž pre mňa náročné a nevedela som prečo. Prišli depresie, telo vypovedalo službu. Keby som nemala dcéru, tak sa tu dnes spolu nerozprávame. Mala som naplánovanú samovraždu,“ priznala v rozhovore pre Tvnoviny.sk. Kamila si napokon našla terapeutku a zašla aj na psychiatriu.
Terapeutka, ktorú oslovila, jej po troch sedeniach povedala, že asi vie, čo je za jej problémami a poslala ju na diagnostiku, z ktorej vyplynulo, že Kamila má poruchu autistického spektra a potvrdili jej aj ADHD. Okrem toho v tom čase bojovala aj s ťažkou rezistentnou depresiou. „Dostala som sa do takej fázy, v ktorej som vôbec nevedela fungovať. Nejedla som, nepila, nestarala sa o seba. Všetko úsilie, ktoré mi ostalo, som vynaložila na to, aby mala Luna všetko a aby nevidela, že sa niečo deje,“ spomína si Kamila. Luna to však, samozrejme, cítila a začala mať problémy s hnevom. „Dostávala silné záchvaty, trvali aj tri hodiny, strašne plakala a hádzala sa o zem.“
Obrovská úľava
Tým, že Kamile potvrdili autizmus, v nej však niečo povolilo. Napriek tomu, že ide o neľahkú diagnózu, spadol jej doslova balvan z pliec. Dnes ako vysokofunkčná autistka funguje relatívne normálne, aj keď stále v každodennom živote čelí určitým pre bežného človeka miestami aj veľmi neobvyklým obmedzeniam. „Zabúdam, meškám, nepamätám si,“ začala Kamila vymenovávať veci, s ktorými sa potýka každý jeden deň. Niektoré situácie sú pre ňu dokonca senzoricky ťažko zvládnuteľné, napríklad kontakt s rôznymi povrchmi či oblečením. „V jednom momente sa mi prestane páčiť, že nejaké oblečenie musím mať na sebe a ten pocit je veľmi silný. Skrúca ma, trasie, mám tiky. Takýto problém mi robia aj rôzne zvuky, vône, textúry alebo napríklad hlina,“ opisuje. Niektoré situácie zvláda lepšie, no prídu aj chvíle, keď je citlivejšia. Pre takéto prípady má doma rukavice. Nosí ich, aby nemusela vnímať povrch a textúru vecí, ktorých sa dotýka.
Veľkým problémom sú pre Kamilu dokonca jej vlastné nechty. „Cítim bolesť, iba keď sa na ne pozerám. Samozrejme, treba sa o ne starať, no keď si ich strihám, je to hrozné. Mám pri tom zimomriavky po celom tele, bije mi srdce a je mi zle od žalúdka,“ približuje Kamila, ktorú navyše zvykne trápiť ešte ďalšia celkom zásadná vec.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane.
