Keď videla popálené deti, myslela si, že ujde. Katka sa 50 rokov stará o pacientov ako o vlastnú rodinu
V nemocnici ju berú ako dar z nebies.
„Úžasná, usmievavá, skromná a obetavá,“ takto opisujú kolegovia zdravotnú sestru Katarínu Furikovú, ktorá pracuje na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice AGEL Košice-Šaca úctyhodných 50 rokov. Hoci počas prvého týždňa myslela, že z práce ujde, čoskoro oslávi sedemdesiatku a z oddelenia sa nechystá odísť. Vraj bude pracovať dovtedy, kým jej to dovolí zdravie.
Pozerala sa na utrpenie a bolesť
Katkine rozhodnutie stať sa sestrou ovplyvnila situácia v rodine. Jej mamička bola chorá, a preto sa už odmalička stretávala so zdravotnou starostlivosťou. A hoci ju to ťahalo aj k matematickým odborom, napokon nastúpila na vtedajšiu Krajskú zdravotnícku školu na Kukučínovej ulici v Košiciach a po ukončení štúdia v roku 1974 hneď začala pracovať v Nemocnici AGEL Košice-Šaca.
„Pôvodne som sa chcela zamestnať na novorodeneckom oddelení, keďže som bola detská sestra, ale nemali voľné miesto. Nastúpila som teda na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, kde boli hospitalizované aj deti. Na svoj prvý deň si spomínam dodnes. Myslela som si, že po týždni odtiaľto ujdem,“ priznala otvorene.
„Na oddelení boli detičky s ťažkými popáleninami na tele aj na tvári. V škole sme sa učili o popáleninách asi tri riadky, v praxi sme sa ale stretávali s ťažkými úrazmi, čo bolo náročné zvládať aj po psychickej stránke. Pozerať sa na utrpenia detí a ich bolesť. No keď ma po pol roku chceli preradiť na novorodenecké, na ktoré som sa pôvodne hlásila, nešla som, pretože na popáleninách som si už zvykla. Bol tu a aj stále je úžasný kolektív,“ vyjadrila sa v tlačovej správe pani Furiková, ktorá na jednotke intenzívnej starostlivosti pracovala dlhých 35 rokov a teraz pôsobí ako sestra pri lôžku.
Najkrajšie dni sú aj v nemocnici
Za ten čas sa starala o tisíce pacientov, ktorým bola častokrát aj druhou mamou, keďže niektoré deti ležali na oddelení mesiace, niekedy aj rok.
„Od začiatku som bola v nemocnici spokojná a stále aj som. Už by som nemenila. Aj teraz máme na oddelení deti s termickými úrazmi, ale rozsahy popálenín sú menšie. Predtým bolo veľa prípadov, ktoré sme prijímali po obarení na zabíjačkách či s ranami, ktoré vznikli z nepozornosti počas vyvárania plienok. Toto teraz nie je,“ priblížila sestra, ktorá vie, ktoré dni sú v nemocnici tie najkrajšie.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
