Keď videla popálené deti, myslela si, že ujde. Katka sa 50 rokov stará o pacientov ako o vlastnú rodinu
V nemocnici ju berú ako dar z nebies.
Za najkrajšie dni považuje Katarína tie, keď pacientov prepúšťajú domov. Rovnakú radosť jej robia aj stretnutia s niekdajšími pacientmi, keď vidí, že sa im darí.
Pacienti sú ako rodina
„Spomínam si na asi 10-ročné dieťa, ktoré bolo až trikrát resuscitované a dnes je z nej úspešná manažérka. Nedokážem zabudnúť ani na také momenty, kedy som hospitalizovanému dieťaťu varila v nočnej službe lečo, keďže vtedy boli naše popáleniny jediné na Slovensku a rodičia nemohli byť hospitalizovaní so svojimi deťmi, preto mali pri dlhom pobyte na našom oddelení chuť na domácu stravu. Mali sme tu aj chlapca, ktorý nechcel nič jesť, len chlebík s masielkom. Sú to drobnosti, ale zostanú vám v pamäti. Pacienti boli ako naša rodina. Boli to dlhé hospitalizácie, teraz sú kratšie, keďže, našťastie, aj rozsahy popálenín sú menšie, ako kedysi,“ povedala Katarína, ktorá sa od náročnej práce dokáže najlepšie odreagovať v prírode. Rada chodí do lesa, miluje prácu v záhradke a svoje vnúčatá, ktoré ju robia šťastnou.
Po 50 rokoch praxe má pre začínajúce kolegyne jeden dôležitý odkaz.
„V práci sme úžasný kolektív. Mnohí tu pracujú 20, 30 či 40 a viac rokov. Pracovať budem dovtedy, kým mi to zdravie dovolí. Nerada sedím doma medzi štyrmi stenami, najradšej pomáham pacientom. Aj nové kolegyne, ktoré prídu od nášho tímu, tak „dopadnú“. Prácu na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie si zamilujú rovnako, ako ja. Keď mám medzi službami tri dni voľna, cnie sa mi do práce,“ dodala na záver sestra, ktorú si jej kolegyne nevedia vynachváliť.
„Katka počas svojho 50-ročného pôsobenia vyškolila množstvo sestier a svojou pracovitosťou dokázala, že je výnimočná, empatická, ochotná a skvelá žena, ktorej patrí úcta. Ďakujeme jej nielen za obetavú ošetrovateľskú starostlivosť, láskavý a profesionálny prístup k pacientom, ale aj za pridanú hodnotu, nasadenie a taktiež aj za úspešné zvládnutie situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Môžeme povedať, že keď pred 50 rokmi prekročila prah popáleninového oddelenia, stalo sa jej to osudným a pre nás aj pacientov to bol dar z nebies,“ odkázala v mene kolektívu vedúca sestra Anna Tóthová.
