Dubasová mala štvorku, Malachovská dohodu s mamičkou. Známe Slovenky pre vysvedčenia neplakali
Chcela by som všetkým deťom povedať, že známky nie sú v živote to najdôležitejšie, hovorí Mária Čírová.
Karin Majtánová
Karin Majtánová bola vždy vzornou žiačkou. „Ja som bola taký dosť nudný typ, pretože som mala vždy samé jednotky, to bolo také nezaujímavé. Aj na gympel som išla bez prijímačiek a maturovala som tiež na samé jednotky. Pikoška je, že moja mamina ma učila prírodopis a to bolo, samozrejme, ešte za bývalého režimu, takže som jej musela tiež hovoriť súdružka učiteľka. A paradoxne ani mne nikdy doma nepovedala, kedy ma vyvolá alebo kedy bude nejaká písomka. To bol vždy pre mňa taký zvláštny pocit,“ priznáva.
So sestrou vysvedčenie nosili vždy k starej mame do Krásnej Vsi. „Keď sme doniesli dobré vysvedčenia, ona nám vždy upiekla nejaký koláčik alebo nejakú dobrotu. Od nej vždy chutili najlepšie,“ podotýka. Na jeden zážitok však nikdy nezabudne.
V súvislosti s dobrotami od starej mamy má i jednu dnes už úsmevnú spomienku. „Pri príležitosti konca školského roka nám raz urobila parené buchty, ktoré sme so sestrou doslova a do písmena pohltali také horúce, až nás pálili z nich prsty a nemohli sme vymyslieť nič lepšie ako si potom načapovať ľadovú vodu zo studne. V noci, keď sme spali, kričala som spod duchny na babinu, že mi je veľmi zle a všetky parené buchty skončili na tej duchne. Tento zážitok si doteraz veľmi dobre pamätám. Odvtedy viem, že na čokoľvek teplé z cesta sa nesmie piť nič studené,“ uzatvára s úsmevom.
Mária Čírová
Článok pokračuje na nasledujúcej strane.
