Dubasová mala štvorku, Malachovská dohodu s mamičkou. Známe Slovenky pre vysvedčenia neplakali
Chcela by som všetkým deťom povedať, že známky nie sú v živote to najdôležitejšie, hovorí Mária Čírová.
Mária Čírová
Mária Čírová má na obdobie spojené s odovzdávaním vysvedčení krásne spomienky. „Vždy som sa tešila na koniec školského roka, pretože to pre mňa znamenalo začiatok letných prázdnin plných dobrodružstiev a oddychu. Pamätám si, ako sme s kamarátkami oslavovali naše úspechy a plánovali, čo všetko budeme robiť cez leto,“ spomína si.
Ako speváčka priznáva, kvôli známke na vysvedčení nikdy neplakala, aj keď mala od druhého stupňa vždy dvojku z matematiky. „Chcela by som všetkým deťom povedať, že známky nie sú v živote to najdôležitejšie a že každý z nás má svoje slabé a silné stránky. To, čo je skutočne dôležité, je snaha a odhodlanie neustále sa zlepšovať. Vysvedčenie je len jedným z mnohých spôsobov, ako merať úspech, ale všetci my dospelí, verím, vieme, že skutočná hodnota človeka spočíva v jeho najrôznejších schopnostiach, talente a hlavne dobrom srdci. Takže nikdy sa nevzdávajte a vždy verte svojej ceste a svojim schopnostiam,“ odkazuje Čírová. Speváčka sa celý život borila s dvomi predmetmi.
Nešla jej matematika a fyzika. „Moja učiteľka matematiky mi vždy hovorila, že nemám logické myslenie a tak ma to nejako upratalo, vždy som čakala pri tabuli, keď som mala počítať pri tabuli rovnice, či od niekoho nezačujem jedným uchom nejaký výsledok a keď sa to naozaj aj stalo, napísala som ho a pani učiteľka sa spýtala, ako som na to prišla a ja som povedala len ,Neviem, takto to cítim.' No ťažko povedať, ako by to bolo, keby sme si s tou učiteľkou lepšie porozumeli alebo by som mala nejakého doučovateľa, konštatuje speváčka.
„V deviatom ročníku, keď sme sa už dostali na stredné školy a prijali ma na konzervatórium, kde matematika nie je, táto pani učiteľka sa ma pri zaokrúhľovaní známok opýtala, či som už prijatá. A keď som povedala, že áno, tak sa tak nado mňa naklonila a povedala: ,Tak konečne ti môžem dať tú trojku',“ smeje sa dnes Čírová.
„No musím povedať, že moji rodičia to dobre spravili, že sme sa tou matikou veľmi nezapodievali a venovali sme sa predmetom, ktoré ma bavia. Neznamenalo to síce, že by som mohla mať z matematiky horšiu známku ako dvojku alebo trojku. No vedeli, že chcem spievať a byť muzikantka, takže mi kúpili krásny klavír a chodila som na hudobnú. Takže moja prvá trojka na vysvedčení bola v deviatom ročníku na konci roka, keď už vysvedčenie nikam nešlo,“ uzatvára.
Andrea Chabroňová
Článok pokračuje na nasledujúcej strane.