Dominika žila na Taiwane: Prekvapila ma návšteva u veštca. Ľudia si k nemu nechodia po odpovede ako u nás
Na prelome júla a augusta treba byť na ostrove nanajvýš obozretný.
Vy ste si zažili na Taiwane aj návštevu veštca. Aké to pre vás bolo?
Popravde, čakala som od toho niečo iné. My Slováci môžeme byť ovplyvnení predstavou, že veštby a povery sú niečo iracionálne, že nemôžu mať reálny základ, a takto som brala veštenie aj ja. V skutočnosti by som to však nazvala skôr nejakým počítaním. Bol to taký matematický proces, v rámci ktorého ten veštec či numerológ postupoval podľa tabuliek. Nebolo to tak, že by mi presne predpovedal, čo sa mi stane v budúcnosti a čo ma čaká na ďalší rok. Skôr to bolo také posedenie, na ktorom sme hodnotili moju povahu a silné a slabé stránky. Človek dostal oveľa menej nemenných predpovedí, oveľa viac išlo o zváženie, akou cestou by som sa mala vydať, čo by som mohla skúsiť. Toto ma veľmi prekvapilo a zmenilo mi to na tamojších veštcov pohľad.
Vzala som si z tohto zážitku práve ten zaujímavý poznatok, že ľudia na Taiwane si nechodia k veštcovi po všetky tie odpovede, po ktoré si ľudia chodievajú k veštcom u nás. Na Slovensku má človek nejaký problém a čaká, že veštec mu dá odpoveď: bude to takto. Urob toto a urobíš dobre. Ja som žiadnu z týchto odpovedí nedostala, skôr ma to sedenie motivovalo k ďalším otázkam a rozmýšľaniu. Čiže výsledkom bolo vedomie, že zodpovednosť za vlastnú budúcnosť zostáva vždy na nás. Toto uvedomenie bolo veľmi pekné. Z pohľadu človeka zo západu by som povedala, že mi tá návšteva veštca nedala nič, lebo naozaj som sa nedozvedela, čo sa mi kedy stane, no v spôsobe, akým teraz nazerám na svet, mi to dalo veľmi veľa.
O poverách, ktoré kolujú medzi domácimi nielen na Taiwane, aktuálne pripravujete aj knižku.
Áno, o chvíľu bude v predaji moja tretia knižka Mačkohlavý orol, ktorá bude plná práve takýchto zaujímavostí z Ďalekého východu, o akých sa práve rozprávame, a aj ich vysvetlení. Prvé dve knižky, ktoré som napísala (Kórejské halušky a Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre, pozn. red.), pozostávajú z mojich vtipných osobných príhod, no chcela som k nim ľuďom dať aj nejaké širšie pozadie. Dopísať všetko, čo sa do prvých dvoch kníh nevošlo. Takže som vytvorila tretiu knižku, ktorá bude skôr zábavno-vtipno-náučná.
Bude tam mnoho ilustrácií a fotiek, človek sa o Ďalekom východe dozvie opäť z iného pohľadu, ale tak, aby sa pri nových poznatkoch aj pobavil. Môžete sa tešiť na veľa duchov, veľa povier a šťastných a nešťastných čísiel… A výhoda je, že táto knižka môže byť veľmi pekne použiteľná aj pre žiakov, pretože cez ňu spoznajú krajiny Ďalekého východu opäť trochu inak než v učebniciach.
