Dominika žila na Taiwane: Prekvapila ma návšteva u veštca. Ľudia si k nemu nechodia po odpovede ako u nás
Na prelome júla a augusta treba byť na ostrove nanajvýš obozretný.
Ako teda?
Taiwanci veria, že božstvo veku je imaginárna hviezda. Reálne sa nenachádza nikde, no oni veria, že je niekde pri planéte Jupiter. Treba sa teda vždy na začiatku roka pozrieť do tabuliek, kde sa v tom danom roku nachádza Jupiter a otočiť si doma sedačku tak, aby ste sedeli celý rok tomu bohu chrbtom. Za týchto okolností si vás vraj nebude všímať.
Zaujímavé. A má to niečo do seba. Ak totiž tí ľudia zabezpečia všetko tak, aby sa im nič zlé nestalo, asi sú počas roka celkovo spokojnejší.
Toto sa mi na tom práve vždy páčilo: tá viera, že čokoľvek sa stane, môžem s tým niečo robiť. Jasné, sú to veci, nad ktorými sa tu smejeme, ako otáčanie si sedačky, no to je len jeden vtipný príklad. S týmto nastavením sa však človek v živote nestratí. To mi bolo veľmi sympatické.
Majú tieto všakovaké povery silno zakorenené aj mladí ľudia či deti alebo hovoríme skôr o staršej populácii?
Aby to nebola len moja dojmológia, snažila som sa k tomu dohľadať nejaké štatistiky a zistila som, že na Taiwane nie úplne platí, že by boli poverčiví len starší ľudia.
Mnoho mladých ľudí je síce z nášho pohľadu racionálnejších a progresívnejších, ale stále platí, že v povery veria rovnako mladí aj starší, bez ohľadu na vzdelanie či postavenie. V jednom výskume sa dokonca preukázala korelácia, že čím vyšší príjem ľudia majú, tým častejšie sa radia s veštcami alebo numerológmi. Prestupuje to celou spoločnosťou.
Môže táto ich viera poukazovať aj na silnejší vzťah k prírode? Prirovnala by som to k našej pôvodnej pohanskej prírodnej kultúre.
Do určitej miery to môže byť tak, no na Taiwane majú úplne iné historické východisko ako my. V našej kultúre existovala cirkev, ktorá samú seba stavala do roly opozície voči týmto poverám. Všetko to ľudové alebo, povedzme, pohanské, čo tu kedysi bolo, sa snažila potlačiť a nahradiť práve tým kresťanským. Takže u nás majú ľudia stále v sebe vžité, že sú to nejaké protipóly: jeden verí na povery, druhý sa riadi náboženstvom. Na Ďalekom východe do tejto opozície neprišli. Viaceré náboženstvá i myšlienkové systémy sa tam rozvíjali popri sebe – konfucianizmus i taoizmus, ktorý sa obzvlášť spájal s akousi magickou vrstvou. Z môjho pohľadu známi vôbec nerozdeľovali, čo je vlastne náboženstvo a čo už povera, nemalo to také jasne definované hranice ako u nás.
