Dominika žila na Taiwane: Prekvapila ma návšteva u veštca. Ľudia si k nemu nechodia po odpovede ako u nás
Na prelome júla a augusta treba byť na ostrove nanajvýš obozretný.
Počas najhorúcejších letných dní sa tiež niektorí vôbec nekúpu v mori...
Áno, s týmto som sa stretla aj v okruhu mojich známych. Pritom je to čas, keď sú tam pláže krásne a láka vás okúpať sa, no ľudia veria, že sa vtedy zdržiavajú pri vode duchovia, a tak sa radšej nekúpu. Premýšľala som, či to nemôže mať niečo spoločné s ich nechuťou opáliť sa. Na Ďalekom východe sa totiž ľudia celkovo snažia vyhýbať slnku a preferujú svetlú pleť, takže by aj dávalo možno zmysel nejsť v tej najväčšej horúčave na slnko... Ale to už sú také moje dohady. Samozrejme, je to za celé tie roky skryté pod takým nánosom povier, že k pôvodnému zámeru sa asi nedopátrame.
Kedy sa začína na Taiwane mesiac duchov?
Za mesiac duchov tam považujú siedmy lunárny mesiac. Jeho presný začiatok sa podľa lunárneho kalendára trochu posúva, no väčšinou vychádza na prelom júla a augusta. Okrem toho, že sa ľudia vtedy nekúpu v mori, dodržiavajú ešte ďalšie zásady.
Aké napríklad?
Mnohé veci, ktoré v tom čase robia, súvisia práve so spomínanými duchmi. Taiwanci totiž veria, že niektoré činnosti duchov priťahujú a v tomto období by sa robiť nemali. Ten zoznam je pomerne dlhý. Niektoré veci boli veľmi špecifické, napríklad že by sa nemala po zotmení vešať vonku bielizeň alebo by sa nemali večer otáčať papuče smerom k posteli, aby to duch nebral ako pozvánku či signál, že sa má pridať.
Takisto by sa v tomto mesiaci nemali ľudia vydávať ani rozvádzať či rozchádzať, lebo to tiež duchov z nejakého dôvodu láka. Nesmierne sa mi páči myšlienka, že duchovia majú radi ľudské drámy. Kde je nejaká zvada alebo rozvod, tam sa vždy zhŕknu. To mi vždy pripadalo úplne čarovné. (smiech)
Ešte ma zaujalo, že si niekedy kvôli poverám otáčajú doma gauč iným smerom. Ako a prečo to robia?
V čínskom kalendári je každý rok prisúdený nejakému znameniu zverokruhu. My by sme sa možno na ten rok, ktorý patrí nášmu znameniu, tešili, no v čínskej kultúre ho považujú za najhorší. Traduje sa totiž, že rok nášho znamenia je pre nás vždy ťažký. Tamojší ľudia veria, že existuje takzvané božstvo veku, ktoré vždy ľuďom, ktorí majú ten či ten rok svoje znamenie, pripravuje rôzne prekážky alebo úlohy. Skrátka ľudia si myslia, že ich v daný rok budú čakať ťažkosti a snažia sa preto božstvo veku rôznymi spôsobmi oklamať. Napríklad tak, že si na krk zavesia prívesok s iným znamením, než je to ich. Chcú tým budiť dojem, že oni to znamenie nie sú, aby si ich boh nevšimol. S týmto je spojený celý súbor povier. A jednou z rád, ako ujsť tomu bohu z dozoru, je aj otočiť si gauč iným smerom.
