Písal zamilované básničky a mal smutný úsmev. Chlapec sa dokázal presadiť aj po urážke na prijímačkách
Od vysnívaného povolania ho neodradil ani prvý neúspech.
Chcel sa stať hercom aj napriek tomu, že sa v ňom tento sen bil s hanblivosťou. Marián Zednikovič mal umeleckú dušu už počas mladosti. Často písal zaľúbené básničky či poviedky, pracoval na svojom osobnom časopise a zaujímalo ho aj výtvarné umenie. Nečudo, že sa neskôr rozhodol pre štúdium na Vysokej škole múzických umení.
Jeho cesta k akademickému úspechu však nebola bez prekážok. Z katedry herectva mu po prvých prijímacích skúškach prišiel dopis so zlou správou - do školy ho neprijali. „Nepochopil som, ako sa to mohlo stať. Nechcel som si to pripustiť, Dokonca mi na obálku s rozhodnutím o neprijatí napísali ženské meno, Mária Zedníčková. Hlboko ma to urazilo. Snoval som pomstu, že sa na školu musím dostať,“ spomínal herec pre Život.
Plán mu napokon vyšiel a po dokončení štúdia herec začal pracovať v dnešnom Divadle Jána Palárika v Trnave. Neskôr sa na čas stal umeleckým šéfom divadla Astorka Korzo ´90 a srdcia detí si získal v programe Výmysly uja Elektróna. Mal vraj zvláštnu schopnosť do svojich postáv vnášať mix humoru a smútku.
„V divadelnom svete bol výrazná osobnosť, mal osobitý herecký prejav. Bol tak špecificky smutný, taký chaplinovský typ, ktorý spájal obrovské tragično s úsmevnosťou,“ hovoril o ňom Martin Huba.
